Kolektívny šport

Kolektívny šport je ďalšou oblasťou, kde viem fungovanie tohto fenoménu ukázať. Zaujímavá je z viacerých pohľadov. Začala ňou moja predvolebná likvidácia, keď som sa s už relatívne pripraveným projektom chystal dať do toho všetky zdroje a išlo mi o veľa. Ide však o náročnejšiu oblasť, ktorá závisí od mnohých vecí okolo a komunity vedia na veci veľmi vplývať. Znemožňovať vám to robiť, vplývať na výsledky, zrejme aj rušiť funkčnosť klubov, v prípade potreby a možnosti ovplyvňovať vaše súkromie či súkromie iných. To všetko je súčasť a realita oblastí s pôdorysom náboženskej ideológie, kde sa tieto veci diali a dejú, pričom tento fenomén a výšku zaujímavostí, ktorými sa ovplyvňovala moja možnosť to robiť, porovnávam s podobnou oblasťou v zahraničí cez servis. Vzhľadom na takéto okolnosti sa to teda nedá jednoznačne cez priamy empirický výsledok práce ako v stavebníctve, kde som to aj vzhľadom na krátku izolovanosť od týchto vplyvov vedel nejako urobiť. Je to jednou z činností, kde je potrebné doriešiť skúšku a preto budú veci dopĺňané. 

Tejto športovej činnosti som sa v mladosti venoval na najvyššej úrovni a boli tam dokonca záblesky toho, aby som sa tým aj živil. Úlohu zohrávalo viacero faktorov a myslím, že vo veľkej miere zahrali úlohu turbulencie v rodine v dôležitých časoch, ktoré ovplyvňovali aj moje možnosti fungovania v rozpoložení, ktoré by mi pomohlo rozvíjať túto činnosť. A tie súviseli s úžerníckym režimom a tým, že si miestnu úžeru, ktorá je dôsledok celého pyramídového systémového mechanizmu, zlízala vo veľkej miere aj moja rodina. Čo ale opisujem v širších súvislostiach inde.

Jednoducho povedané, bol som hráčom z vyšších súťaží a prestal som s touto činnosťou v relatívne mladom veku. Zo Slovenska som musel v podstate utekať za zárobkom ako nejaký novodobý vyhnanec a nemal tu možnosť v daných časoch fungovať. A keďže som sa neuchytil v športe hneď, prestal som s tým. Paradoxne vtedy, keď som mal možnosť skúsiť si to ešte aspoň v druhej lige, avšak moje kroky už smerovali do zahraničia, odkiaľ som mal priateľku a kde som si vedel zarobiť. V dorasteneckých časoch som mal v určitých momentoch určite reprezentačnú formu a bol blízko nominácii a hraniu na majstrovstvách sveta 16-ročných. Bolo to v čase, keď sme v rodnom meste hrali ešte druhú ligu a postupovali do tej prvej, pričom v tomto kroku som neskôr pomáhal starším rovesníkom. To znamená, že išlo skutočne o nomináciu z výkonnosti a prevyšovania rovesníkov, keďže často sa tam brali hráči z rôznych klubov v najvyššej súťaži pre zaplnenie kolónky mena klubu. Reprezentačných trénerov som dokázal zaujať aj v staršom doraste v prvej lige, čo ukazovali cez články v nejakých novinách potom, ako sa chodili na nás pozerať. Tam paradoxne, keď sa niečo také stalo a zaujal som, do týždňa sa zmenila moja pozícia v tíme a ja odrazu napriek skvelému výkonu nasledujúci zápas sedel na lavičke. A keďže som v rámci tejto úrovne na nej sedel skutočne málokedy a to v dvoch rozličných kluboch, túto vec som si zapamätal a ide asi o objektívne zistiteľný jav. Spomínam to ako jednu z mnohých častí mozaiky, ktorá ukazuje, ako bolo so mnou a asi aj členmi rodiny v oblasti zaobchádzané pri každom náznaku nejakého výsledku práce. Keďže zachádzam až to takýchto dimenzií vysvetlenia šikany a úžery v mojom prípade. 

V tom čase som už však tak nedominoval a nevedel si spojiť môj súkromný život s výkonmi na ihrisku. Kde to teda chcelo nejaké zmeny, ktoré som pochopil až pri rozvíjaní tohto projektu v rámci posledných rokov. Aj keď treba hneď pripomenúť, že len nejakými alternatívnymi krokmi. Každopádne v mladosti som sa tejto činnosti venoval na tej najvyššej úrovni a to určite nezabudnete. A najlepším som sa dokázal priblížiť za určitých okolností ešte aj v mužských kategóriách, kde som to teda už skutočne nerobil najsvedomitejšie a podmienky na to na Slovensku skutočne nemal.

K činnosti som sa po tomto konci vracal sporadicky na dedinskej úrovni, avšak to už bolo doslova rekreačne a často sprevádzané hýrivým spôsobom života. Niekedy to boli doslova roky, keď som to nerobil a to zanechá nejaké dôsledky na možnosť zapájania sa. Avšak takúto činnosť nezabudnete, lebo to sa nedá a viete sa k nej vrátiť. Je to síce náročnejšie ako napríklad pri servise, kde mám možnosť ukázať podobné veci s podobným spôsobom a priebehom. Tu však hovorím už len o nižších súťažiach, kde moje nadobudnuté schopnosti z mladosti bezpochyby postačujú. Počas dlhého obdobia išlo dokonca o jedinú činnosť, do ktorej som sa v domácich podmienkach pri životnom štýle robenia sezón v zahraničí zapájal. Až do času, keď som začal mojim dedinčanom akosi zjavne vadiť a oni ma aj z tejto činnosti začínali vyháňať. Začalo to v čase, keď som mával nejaké problémy vonku v robotách, sprevádzané ťažším obdobím v súkromí. Okolnosti a príčiny som opísal v publikáciách. A presne vtedy, keď sa diali veci okolo stavebných skúseností, ktoré opisujem v paralelnom príspevku. Dedinčania mali nejaké záchytné body, vedeli si to ospravedlňovať cez systém "veď aj inde" a nemali zábrany urobiť hocičo a hocijakým spôsobom. Čo teraz zrejme veľmi pomáha ukázanie tohto fenoménu týmto spôsobom.

Priznám sa, vtedy mi to až tak nevadilo a nemalo to na mňa nejaké negatívne dôsledky. Akurát, že som to videl a vnímal, lebo šikanu a princípy jej fungovania som už vnímal vo viacerých oblastiach, čo je teda objektívne zistiteľný fakt. Miestni k tomu asi aj potrebovali obeť, v zásade niekomu napľuť do tváre a vysmiať a ja som bol dobrým a obhájiteľným objektom z viacerých pohľadov. Fungovanie na princípe šikany obete potrebuje a v mojom prípade to z viacerých pohľadov prinášalo veľké pozitíva.

Stalo sa to k tomu tesne potom, ako prišli nejaké konflikty s kamarátmi z detstva, ktoré nasledovali potom, čo som prakticky už podvedome začal vidieť do súvislostí medzi spôsobmi riadenia, konfliktmi v tímoch, a hlavne ekonomickými výsledkami. Teda do toho, čo ma priviedlo k zdôvodnenej alternatíve. Moje sebavedomie sa vtedy napriek tomu, že som bol pre spoločnosť neúspešný človek, výrazne zvýšilo. Začal som vidieť do mnohých mojich problémov aj v minulosti a vnútorne si omnoho viac dôverovať. Celá táto situácia postupne preosiala moje vzťahy. Ako sebavedomý človek, ktorý prestal hýriť, piť a správať sa podľa toho, čo okolie chcelo a na čo bolo zvyknuté, začal som paradoxne mávať veľké problémy vo vzťahoch a udržaním sa v kolektívoch.

Začali ma napĺňať nejaké veci, ktoré vyplnili môj duchovný a profesijný život a mnoho ľudí ma takého odmietalo. Takto som sa im nepáčil. A takéto preosiatie malo bezpochyby vplyvy aj na vtedajšiu situáciu a veci, ktoré sa diali v rámci tejto aktivity. Opisujem to v mojich publikáciách. Mnoho vecí je dnes skutočne rôznym spôsobom a možno nepriamo preukázateľných. Komunita v tom čase riešila svoje potreby šikany a úžery na mne, čo som teda vnímal a videl do toho a dnes to viem relatívne dobre ukázať. Futbal bol jednou z aktivít, kde to bolo v domácich podmienkach vidieť asi najlepšie. Išlo však o súvis mnohých vecí a tie sa vzájomne podporovali.

Riešenie projektu umožnilo návrat.

Veci sa neskôr posunuli a ja som po rokoch začal riešiť projekt v teoretickej podobe. To sa dostalo medzi miestnych a bol to asi hlavný dôvod, že sa vytvorila atmosféra, ktorá mi umožnila túto činnosť po rokoch opäť vykonávať. A v dôležitých časoch, keď som veľa študoval, nasáva a triedil informácie, mi takéto aktívnejšie športovanie veľmi pomáhalo. Trénoval som aspoň raz týždenne aj počas prác v Rakúsku a jednoducho mi to dávalo veľa. Návrat bol však zložitejší, v nových podmienkach(úplne čistý od návykových látok z dôvodu riešenia projektu), a postupne som si na to zvykal a hľadal spôsoby, ako to zlepšiť. Návrat bol taký, že som hral jednoducho slabo. Paradoxne však toto bolo jediné obdobie, keď som v rámci tohto dedinského kolektívu nevadil. Tím pri mojich slabých výkonoch však paradoxne šľapal fantasticky. Počas môjho pôsobenia na ihrisku mali skóre za jeden a pol roka asi 16:2. Čo mohlo mať viacero dôvodov. Bol som však skutočne tým slabším článkom na ihrisku, avšak opäť rešpektovaný a nevadil som. Čo navonok asi aj ospravedlňovalo môj vyhadzov a nepustenie na ihrisko pred rokmi, keďže to miestni obhajovali aj tým, že už nestíham. Len to vtedy riešili tak, že ma na to ihrisko nepustili, lebo tam by som dokazoval niečo iné. Teraz ma púšťali a akceptovali, len som hral individuálne slabo. Zaujímavý paradox, ale v rámci dedinských nižších súťaží je takéto niečo možné.

Časom som sa teda dokázal zlepšovať, čo som dokázal cez riešenia súkromia a to už začínalo byť paradoxne problémom. Riešil som to alternatívnym spôsobom, keďže miestni by ma k ničomu, čo by mne vyhovovalo, nepustili. Skôr sa snažili zo mňa robiť nejakého panáka, ktorý bude prijímať ich pohľad na svet a bude sa správať podľa želaní iných. V podstate ak má byť človek v takýchto oblastiach akceptovaný, musí sa stať akýmsi väzňom komunity. Čo mne teda nevyhovovalo, nebola to cesta k riešeniu projektu a takto som sa postupne stával menej akceptovaným či chceným. Ibaže s tým, že som si tie výkony rapídne zlepšoval. V mojom prípade to inak možné skutočne nebolo, čo som teda opisoval v publikáciách a potvrdzujú to všetky následné udalosti až dodnes, ktoré opisujem v ďalších príspevkoch. Z pohľadu dedinčanov, ktorí toto robili, išlo pri mojom pustení do tejto činnosti skôr o pokrytecké zakrývanie toho, čo sa na mne dialo predtým a na čo som im ako osoba slúžil.

Moje zlepšovanie výkonov teda určite nebolo niečo, čo rodákov nadchlo a bolo postupne sprevádzané zvyšujúcou sa šikanou. Stále viac a viac som vadil. Mal som dokonca motiváciu v podobe postupu do vyššej súťaže a skutočne ma to určitý čas chytalo a napĺňalo. Čím som však bol a tom lepšie po individuálnej stránke, tým to bolo vlastne horšie. Začínala sa opätovná naháňačka na moju osobu, ktorá bola sprevádzaná stúpajúcimi pokrikmi po ihrisku a ďalšími absurdnosťami. Čo vyústilo do vyhadzovu presne rok pred voľbami a vyhlasovaní do éteru, že som bol škodcom ich kolektívu.

Ďalší vyhadzov a dedinská kolektívna akcia

Dedinčania mi mohli v určitom momente v mojom predvolebnom období a štádiu veľmi ublížiť, čo mohlo prinášať množstvo pozitívnej energie pre kolektív, ktorý na šikane voči iným fungoval. Miestni si mohli pri mojich politických ambíciách získavať ľudí z okolia. Vyhadzov a kolektívna akcia, na ktorej sa dedinčania opäť spojili, sa udiala práve v takomto zaujímavom čase. Presne rok pred voľbami a tesne potom, ako som zverejnil dokumentárne filmy s prvým pokusom o zdôvodnenie. Avšak paradoxne aj v takom, keď som na tom bol z pohľadu výkonnosti na tom bezpochyby najlepšie za posledné roky. Vzhľadom na možnosť trénovania v zahraničí pred príchodom domov a v už relatívne zabehnutom procese vo zvyšovaní výkonnosti, aj keď trochu alternatívnym spôsobom.

Prvým dôvodom teda bolo to, že robím v kolektíve konflikty. Zaujímavé je však to, že počas začínania a vznikania tejto šikany, ktorá sa diala a stupňovala viac ako rok, som na všetko upozorňoval a hovoril, že sa tieto veci diali a k tomu pri mojom zlepšenom výkone môžu narastať. Mal som to odpozorované zo servisu a tu to fungovalo rovnako. Nemýlil som sa, len som nepredpokladal, že až tak ďaleko moji rodáci a v takom dôležitom čase zájdu. Zneužili samozrejme nejaký zápas, kde sme sa trochu chytili aj vzhľadom na moju túžbu postúpiť. Išlo však už iba o hľadanie dôvodu, takýmto veciam sa v športe nevyhnete ak ste zanietený a kolektív toto robí. Vzhľadom na neskôr uvedené fakty však zjavne išlo o umelo vytváraný dôvod, ktorý bol hlavne vopred riešený a už rok predtým bolo ukazované a upozorňované, čo sa v skutočnosti dialo a ako šikana vznikala a stupňovala sa. 

Druhou výhovorkou a dôvodom potom bola moja výkonnosť, čo však tiež paradoxne práve vtedy nebola pravda, čo je snahou ukázať v rámci dodatočných skúšok. Keby toto povedali dva roky predtým, asi by som nič nemohol namietať. Avšak problémom zjavne nebolo to, že som hral slabo. Ale to, že som ich začínal prevyšovať a toto miestni vzhľadom na mnohé veci predtým, nechceli. Každopádne išlo o vymýšľané dôvody a miestni sa v klamstvách nevedeli nejako ani sami zhodnúť.

Bežná vec morálnej likvidácie v oblasti? 

Takáto forma osobnej diskreditácie cez túto činnosť však nebola u mňa v rámci rodného mesta prvýkrát. Niečo sa stalo už v mladosti pri odchode z miestneho ligového dorastu a malo to presne tie isté znaky kolektívnej podlosti, ktorej sa tu mladí zjavne učia. Učia sa s niekým hrať, niekoho šikanovať a takto obhajovať samých seba. A treba pripomenúť, že túto predvolebnú akciu si obhajovali aj touto udalosťou v mladosti, čo je bežná prax pri takýchto veciach. Faktor "veď aj inde" opäť hral svoju úlohu a napriek tomu som necúval a snažil sa hrať čo najlepšie a pozerať cez objektívne okuliare. Bez čoho by som sa určite brzdil aj v riešení projektu, keďže šport bol v tom čase dôležitým filtrom pri štúdiu a jeho posúvaní. Pričom som to aj tak bral a ciele v rámci neho boli iba sprievodným javom celého procesu návratu k činnosti v nových podmienkach a môjho zlepšovania sa.

Všetko akosi naopak. Keď klamanie skutočne nejde

Treba povedať a priblížiť, že v dávnej minulosti v rámci športu boli skutočne obdobia, keď som bol na ihrisku veľmi konfliktným. O čom by tu vedeli aj mnohí rozprávať. Od času, keď som riešil projekt a uvedomoval si mnohé súvislosti, k tomu som to robil bez akýchkoľvek návykových látok, sa moja konfliktnosť znížila možno aj stonásobne. Vzhľadom na moju zanietenosť pri snahe postúpiť a teda nejakom športovom cieli, sa v tomto prípade v rámci jedného zápasu nejaká hádka našla. Avšak aj to len naznačovalo, že sa niečo hľadalo a išlo o podlosť, ktorá bola teda len pokračovaním dávnej minulosti. Pri konfliktnosti to teda vyzeralo podobne ako pri športovej pripravenosti a výkonnosti. Kým som bol konfliktným a impulzívnym, ľudia sa vysmievali a nevadil som. Keď som ním už nebol, paradoxne až vtedy som vadil. Je to zvláštne, avšak všetko skutočne fungovalo naopak. Tí ľudia keď chcú niekoho zdiskreditovať a odstrániť, nemajú zábrany pred ničím. Aj preto je takýto rozbor dôležitým pre ukázanie, ako to v skutočnosti chodí. Tentokrát mi však táto podlosť, na ktorej moja komunita fungovala a ťahá to dodnes, veľmi ublížila a preto som sa rozhodol to nenechať a opísať súvislosti v publikácii Príbeh otroka. Samozrejme s navrhovaním overenia poslednej otázky, či som to ešte na tejto úrovni nejako vedel zvládať. Ktorá teda mala nejaké zaujímavé dôsledky.

Do niekoľkých mesiacov boli oba kluby, v ktorých som túto činnosť robil v poslednom období, odstránené zo súťaže. Zaznamenané boli aj iné veci, ktoré skúšku môžu sťažovať a takto nejako sa dá poukázať na komunitnú záležitosť, ktorá má zrejme už aj politický podtón. Skúška bola maximálne sťažená a vzhľadom na moje fungovanie mimo domova a môj vek sa hrá možno aj na čas. Každopádne zaujímavostí je viac a je to ukážka tvorby "nepríčetných" ľudí v oblasti, ktorí na niečo ako je komunitná šikana zabudovaná v spoločnosti poukážu. Samozrejme s tým, že môj projekt nie je niečo, čo miestne vplyvné kruhy radi vidia a moja diskreditácia a odstránenie sú nevyhnutné.

Hlbšie súvislosti komunitnej šikany

Aj keď sa snažím opisovať jednotlivý prípad v rámci dedinského športu, celá táto záležitosť má samozrejme širšie súvislosti. A myslím, že môžem bezproblémovo napísať, že išlo o dlhodobejšie veci, ktoré sa diali na rodine. Diali sa teda aj cez šport, lebo sme športovo založení a aktívne sme sa tejto činnosti venovali. Otec bol napríklad v pozícii šéfa klubu v rodnom meste(opisovaná predvolebná akcia sa udiala v rámci dedinskej časti mesta a v dedinskom klube), avšak pri náznaku najväčšieho úspechu v jeho histórii, keď bol akurát počas jeho šéfovania položený jeho základný kameň, bol z pozície hneď odvolaný. O niekoľko rokov o prácu v rámci firmy, ktorá bola hlavným sponzorom úplne prišiel, čo vytváralo veľmi turbulentné obdobie v rodine, ktoré ovplyvňovalo aj moje možnosti nejako sa uchytiť v dôležitom období. Keď som zaujal ešte pri senioroch a viacero trénerov malo o mňa záujem(klub postupujúci do druhej ligy, ale niečo sa črtalo aj v Rakúsku v klube, ktorý mal ambície postúpiť do druhej ligy), bolo to práve v období, keď som brigádou a priateľkou v zahraničí dokázal odbúrať stres, ktorému som bol vystavený doma a veľkú zásluhu na ňom mali udalosti práve v mojom meste súvisiace s rodinou a zvláštnymi vecami, ktoré sa na jej adresu diali. Tých vecí bolo teda viacero a diali sa dlhodobejšie na rodine. Mali podobný priebeh s možnosťou ukázania cez výsledky a zhrnutie vie ukázať spôsoby konania tejto nevyhnutnej aktivity na fungovanie ideologických komunít. 

Vrece sa roztrhne, keď sa stávate nepotrebným a začínate mocným vadiť

Môj predvolebný vyhadzov sa udial v čase, keď som na tom z výkonnostného hľadiska bol najlepšie za posledných mnoho rokov, keď som relatívne ukončil teoretické zdôvodňovanie projektu(projektom sa situácia trochu ukľudnila) a ľudia ma vlastne z pohľadu práce na projekte, ktorý som riešil a bol zjavne niečím novým a minimálne netradičným, už nepotrebovali. Skúška sa vzhľadom na to, že nepôsobím doma a asi rôzne iné zaujímavosti a sprievodné javy, stále neuskutočnila. Pričom ide o trochu zložitejšiu záležitosť ako napríklad pri servise, o čo sa snažím tiež. Je tam potrebná určitá pripravenosť a dostať sa tam, kde som bol práve v čase, keď sa táto dedinská akcia stala. Čo je teda dlhodobejší proces a nie je to automatická a v mojom veku a nefungovaní doma, najjednoduchšia záležitosť. Avšak doterajšie skutočnosti po mojom podrobnom opísaní tejto veci jasne naznačujú, že to skutočne funguje na komunitnom princípe. Urobí sa podraz a potom spoločne ututláva. 

Úloha, podstata a dôvod skúšky a dnešná situácia

Vzhľadom na to, že futbal je vysoko kolektívna činnosť, v ktorej hrajú pri výsledkoch úlohu mnohé okolnosti(pripomínam len to, že moje slabé výkony v určitých podmienkach znamenali paradoxne dobré výsledky), úlohou skúšky je ukázať skôr to, že som to na takejto úrovni ešte stíhal a že bol platným hráčom. To, čo sa deje okolo mňa, nemôžem ovplyvniť a zjavne sa tu dejú zaujímavé veci, ktoré môžu spôsobovať určité dôsledky. Takto to nejako funguje a to treba pripomenúť. Odkedy som miestnym pri začínaní šikany pri zlepšených individuálnych výkonoch povedal, aké výsledky boli pri mojom pôsobení na ihrisku, odvtedy sa to samozrejme menilo a už to neplatilo. Ale z minulosti sa dá vyčítať, že som kolektívy aj v tejto činnosti, keď som to robil aktívnejšie, neustále posúval vpred. A to či som vedel byť ťahúňom, alebo iba pracantom v rámci kolektívu. Môj prístup fungoval a posúval veci aj tu. Bolo to v rámci oboch ligových dorastov, pričom po mojom odchode išiel kolektív môjho mesta, ktorému som akosi zvláštne škodil a vedel mi dať polená pod nohy aj pri odchode na vysokú školu, výkonnostne nižšie. Ten, do ktorého som prišiel, zase výkonnostne vyššie. A bolo to aj v seniorskom futbale, keď som sa tomu ešte venoval serióznejšie. Po ukázaní toho, čo teraz sledujem a chcem ukázať, je to vzhľadom na mnohé okolnosti už menej merateľná veličina. Snahou bude ukázať, že môj individuálny výkon viem skutočne zvýšiť a že danú úroveň ešte zvládam. Mám nahraný zápas, keď som bol, bez tréningu a iných vecí, ktoré ho zlepšili. Možnosť niečoho takého zohrali aj náhody, ale ide o jedinú možnosť moje slová overiť. Snažím sa teda ukázať, ako som na tom bol v čase, keď som nevadil, aj keď výsledky boli a keď miestni urobili tento podraz. No a pripomínam, že skúšku som už neplánoval a myslel som si, že mám k dispozícii videá z minulosti, kde budem vedieť tieto veci definitíve ukázať. Čiže vecami som umelo nemanipuloval, čo by mohli niektorí namietať. Každopádne záver bol nakoniec ten, že už som na to nemal, čo chcem vyvrátiť. Po jej navrhnutí sa skutočne spustilo množstvo zaujímavých vecí a asi aj to pomáha v odkrývaní, na akých princípoch sa mladí v mojom rodisku učia fungovať a ako sa tu formuje spoločnosť. Asi aj to je potrebné. Do tejto veci sa zapája zrejme široké okolie, ktoré má rôzne motivácie spojené a vyhýbať sa veciam je niekedy zložitejšie.

Návrh trénovania kvôli schopnosti spolupracovať vysmiatý

Celá vec sa ukončila teraz tým, že som počas koronakrízy v čase, keď bol klub nefunkčný z dôvodu odchodu po navrhnutí mojej skúšky, navrhol to, že dedinský kolektív, v rámci ktorého sa táto vec udiala a ktorý bol v tom čase stále nefunkčný, budem trénovať. Ako dôvod som uviedol, že som v danom kolektíve dokázal spolupracovať s každým a to aj vtedy, keď sa mne nedarilo, pričom som to podriaďoval kolektívnym výsledkom, ktoré sa takýmto zvláštnym spôsobom generovali. Schopnosť spolupracovať s každým je moja najväčšia devíza, cez ktorú odkrývam jednotlivé aktivity a výsledky. A v tomto príklade je to samozrejme vidieť skvelo, asi až fantasticky. Logicky to pochopené nebolo a išlo o ďalší dôvod na výsmech niekoho a niečo, čo môže miestnych spojiť a motivovať. Veci sa asi do dvoch dní zorganizovali tak, aby tomu tak bolo. Kým som to ja robil s tým, že som chcel zapojiť každého a vzhľadom na predložené schopnosti by som s tým problém nemal, moja prítomnosť v novovytváranom kolektíve by už zjavne vadila. V podstate pokračovanie potvrdzovania, že som škodca a vadím miestnym. Akýsi pokračujúci proces, ktorý miestnych drží pri živote a motivuje ich. Je to v podstate základný stavebný kameň komunity, z ktorej pochádzam. Čo asi naznačujem v každom jednom príspevku a aj to je jedným z cieľov takéhoto rozboru. Do čoho sú samozrejme mnohí stiahnutí nevedome a pridávajú sa v dobrom úmysle. Ale šikana niekoho a nenávisť voči niekomu je jej základným pilierom a v mojom príbehu je to vidieť skutočne jednoznačne a vo viacerých aktivitách.

Celá záležitosť má samozrejme dlhšiu históriu a bola kombináciou tlakov oblasti s ideologickým pôdorysom a asi aj nejakých členov v kolektíve so šarlatánskymi tendenciami. Opisoval som to podrobnejšie inde, ale asi sa to dopĺňalo. Asi netreba pripomínať, že moja likvidácia je vzhľadom na históriu vzniku projektu pre nich súčasť presadzovania ich vplyvu a som hrozba, ktorá ich pravdy narúša. Takéto veci sa skĺbili, dopĺňali a spájali sa na nachádzaní spoločného cieľa. Asi aj nevedome, len stále išlo o nenávisť. Mojim cieľom je samozrejme ukázať, že v danom čase išlo o kolektívny a komunitný podraz, na ktorom sa mnohí spájali, ktorý má nejaké dôsledky a ktorý môže tentokrát narobiť množstvo nešťastia. Ktorý ľuďom vzhľadom na dané veci priniesol nejakú energiu, ale nešlo o férovú záležitosť a niečo také je prirodzenou súčasťou miestnych komunít a ich fungovania. V zásade však platí, že čím vyššie spájanie sa s nadpozemskými silami a takáto interpretácia javov, tým väčšia tendencia k fungovaniu na princípoch šikany a úžery, alebo spájaniu ľudí na nenávisti k niekomu. Ktorá sa často interpretuje opačne a začiatočné motivácie a kroky, ktoré toto odhalia, môžu byť zabudnuté. Toto platí v každej činnosti, ktorú opisujem a  je to jedno zo základných pravidiel. Svet faktov a vedecký rozbor je jedinou cestou k prechodu od vzájomnej úžery a šikany k rešpektu. Ľudia sa často práve na úžere a nenávisti spoja a potom hrajú na súdržné a navonok dobré komunity. Platí to samozrejme hlavne pri programe a jeho zdôvodnení. Toto je príklad tejto logiky v reálnom živote.

Viac v mojich publikáciách.

Podstata veci

Na tomto príklade je možné ukázať, ako sa už mladí učia a sú tlačení k fungovaniu na komunitnej šikane, klamstvách a podrazoch, ktoré ich následne spájajú. Takéto činy nachádzajú v oblasti veľkú podporu a sú samozrejme sprevádzané následnými snahami o definitívnu likvidáciu niekoho, kto to naznačí a chce ukázať. Okolnosti okolo športu, moja minulosť, výška súťaže a asi aj paralelne s existenciou projektu môžu tento spôsob života, ktorý je hlboko zakorenený v komunitách s pôdorysom náboženských ideológií, dôkladne preukázať. Snahou je moje slová definitívne overiť a aj všetky následné okolnosti naznačujú komunitnú povahu takýchto likvidácií. Bez ktorých by hlavne spoločnosť fungovať ani nevedela. Následné dokazovanie, že sa niečo také nestalo, samozrejme motivuje k hraniu sa na dobrých, často generuje krátkodobé výsledky, prináša určitú spoločenskú harmóniu, vedie k vytváraniu vzťahov, rodín a asi rôznych iných pozitív. Ibaže niekde na začiatku bol podvod, ktorý možno niekoho zabije, zabije nadčasový projekt, môže tentokrát aj masovo vraždiť. Preto je ukázanie a rozbor daného činu dôležitým. Mojou likvidáciou si asi ľudia dokázali získavať mnohé kruhy v rámci svetskej, ako aj duchovnej moci a kruhov, ktoré im v oblasti pomáhali a ide zrejme o hru trvajúcu a majúcu vplyvy dodnes. 

Táto aktivita a príklad môže tiež ukázať dôvody a príčiny snáh o ničenie môjho súkromia, čo bolo dlhodobou súčasťou krokov voči mne. Prelieva sa to aj do iných oblastí, čo spomeniem v záverečnom príspevku v ďalších súvislostiach. Samozrejme náboženské ideológie sú veľmi dobrým nástrojom na ospravedlňovanie týchto vecí. Mojou snahou je nepriamo ukázať, ako takéto javy môžu pomáhať v mocenských záujmoch ľudí a podpore úžerníctva. Zabezpečenie si súkromia aj keď alternatívnym spôsobom skutočne generovalo obrovské napätie a menilo veci nielen v kolektíve. Keď som začínal byť schopný ťahať kolektív aj výkonnostne a to bez nutnosti fungovania na princípe šikany a úžery voči niekomu, bez odmietania alebo eliminácie niekoho, bol som paradoxne absolútne odmietaný a nechcený. Využívanie energie nenávisti a šikany je v takých oblastiach na veľmi vysokej úrovni. V podstate ide o princíp života, ktorý je v zaužívaný a má hlboké korene, pričom je ľahko ospravedlniteľný cez boj za rodinu či spomínanú náboženskú ideológiu. Ukázanie tejto veci a takýchto súvislostí je v tomto prípade zaujímavým.

Pre ľudí bol takýto čin úplne prirodzeným, kolektívna morálna diskreditácia je úplne bežným javom. Vyzerá to tak, že iba takéto činy dokážu nejako motivovať a následne spájať a udržiavať pri živote, k čomu sú v oblasti mladí doslova vychovávaní a vedení. Preto je ukázanie tejto veci a všetkých súvislostí, ktoré jasne naznačujú povahu celého prípadu, veľmi dôležitým. Čím by som túto problematiku nateraz uzavrel a otvoril ju po umožnení vykonania spomínanej skúšky.