Dnešné dôsledky až po farmársku revue

01.11.2020

Kde to dospelo dnes a ako sa prevaľuje aj "odmietanie novodobej inteligencie tlačiacej sa do politiky" do reálneho sveta, ale aj pretavovanie môjho prístupu do výsledkov práce skutočne v každej činnosti môže byť ukázané a zhrnuté v posledných skúsenostiach. Fungovanie na vzájomnej úžere a neschopnosť niečo konkrétne a prospešné robiť medzi osobnosťami režimu má zlé dôsledky. Ale aj to, ako sa to priamo či nepriamo pretavuje do môjho súkromného života v každom ohľade. 


Prepojenosť faktora šikany a nenávisti cez líderske osobnosti režimu

Na rôznych príkladoch som doteraz ukazoval, ako cez takéto spájanie sa na princípoch nenávisti a šikany, môžu ľudia jednak vyháňať konkurenciu, ako aj vytvárať umelých víťazov režimu, ktorí takto prichádzajú k líderským pozíciám. Základný problém je v tom, že paralelne s niekým lepším fungovať nevedia a strácajú pôdu pod nohami. Preto sa často schopnejší z kolektívov a komunít z mocenských dôvodov vyháňajú a to som ukazoval cez viaceré aktivity. V stavebníctve cez nepopierateľný a viditeľný výsledok práce. V servise cez predaj a výborné výsledky z každého pohľadu, čo som sa snažil spojiť s individuálnymi schopnosťami a porovnaním s inými, ktorí teda spoločne vytvárali moju likvidáciu majúcu tak konkurenčný, avšak zrejme aj ideologický podtext oblasti. V športe cez minulosť a nadobudnuté schopnosti a cez fakt, že paradoxne práve v stave lepšej individuálnej pripravenosti som niekde nechcený a vyháňaný. Všade sa na to využijú kolektívne podvody a umelé konflikty a na týchto princípoch funguje spoločnosť. Tie je niekedy ťažšie ukázať, ale posledným príkladom v servise som to asi skutočne aj dokázal. Tam sa niečo kolektívne zakrývalo a nie je o tom pochýb. Tí ľudia boli ku klamstvu vedení, mali na to rôzne motivácie a tak si vedeli vybrať jednu z mnohých vecí, ktorá pasuje do kontextu potrebnej reality. Ale presne toto sa dialo aj inde a takto fungujú prakticky všetky kolektívy, ktoré nie sú tlačené k efektivite a sú poznačené neprirodzenými hierarchiami, na ktorých je celý systém založený od podlahy. Jedinou cestou ako tento mechanizmus preukazovať sú nejako merateľné výsledky práce a prísun šikanovaného článku. A samozrejme podrobný rozbor a porovnávanie rôznych dôvodov odstránenia nechceného článku, ku ktorým sa nakoniec kolektív alebo komunita prikloní a ktorým si ospravedlní takýto skutok. A ktorým teda vyháňa konkurenciu.

Zaužívané princípy šikany vo fungovaní komunít a kolektívov v dlhodobom kontexte v spojitosti s výškou neprirodzených hierarchií zabudovaných v spoločnosti teda určite znižujú spoločný výstup. To som využil v makroekonomickej analýze a práve preto sedí a moje závery sa neustále potvrdzujú. No a samozrejme viem týmto vysvetliť a dokázať zdroje problémov, ako je extrémizmus či terorizmus, avšak hneď ukážem, že aj mnohé iné. Len problém je v tom, že tie zdroje sú často tam, kde by to nikto nečakal a kde sa hrajú na záchrancov ľudstva. Každopádne táto logika funguje aj v rámci môjho mesta a vzhľadom na okolnosti okolo projektu, ideologického pôdorysu oblasti a výšky fungovania a využívania nenávisti, intríg a šikany v oblasti, rozpútalo sa na moju osobu doslova peklo.


Fakty povolebného obdobia a kde to celé začína

Volebné obdobie bolo teda poznačené kolektívnym výsmechom a spojením sa novodobých osobností na ignorácii voči niečomu, na čo oni teda nedorástli. Kolektívna ignorácia niečoho zdôvodneného, hranie sa na nevidiacich a k tomu povolebné odmietanie aj možnosti nejakej spoločnej debaty je asi najlepším zhrnutím toho, na čo títo ľudia mali a čo je podstatou ich fungovania a presadzovania sa. Ide vlastne o kolektívnu snahu ukázať, že niekto je neakceptovateľný.

V povolebnom období sa nenávisť medzi ľuďmi voči mne veľmi stupňovala, čo mi potvrdzovali viacerí ľudia a je to overiteľné. Poviem len toľko, že ide o prirodzenú reakciu na to, keď komunita niekoho vysmeje a pokúsi sa v podstate zlikvidovať, ale nepodarí sa jej zničiť podstatu. Teda nepodarí sa jej nejako zatlačiť ma do kúta a znížiť napríklad moje sebavedomie, ktoré súvisí s tým, čo som ponúkal a akú to má hodnotu. S tým, že napriek tomu je pravda na mojej strane a všetky moje slová sú spojené s overiteľnými faktami. Ľuďom som teda nakoniec opäť slúžil ako špičkový zdroj nenávisti, keď si každý mohol dovoliť prakticky čokoľvek a v komunite nachádzal útočisko. Skutočne nejako tak to fungovalo a funguje, akokoľvek to môže znieť paranoidne a to sa snažím ukázať. Z povolebného obdobia zhrniem len základné fakty o tom, akým spôsobom sa odstraňuje z éteru niečo, čo je teda asi stonásobne viac, ako to, čo ponúkli všetky dnešné osobnosti. Či už v politike, alebo odbornom svete.

Novinári v povolebnom období dokázali dostávať do éteru zosmiešňujúce statusy na adresu môjho programu, pričom pri snahách o informovanie o Odbornej argumentácii, ktorá je písaná doslova vo vedeckom duchu, som dostal kolektívnu stopku a červenú. A to nielen od internetových novinárov. Ide už o komunitnú akciu a za účelom spoločnej ignorancie, čo je v podstate jediná zbraň pri mojom projekte. Dokážu sa na tom zjavne spájať aj navonok intelektuálne kruhy. Prípadne ľudia v pozícii informátorov resp. novinárov, ktorí sú novodobými osobnosťami ovplyvňovaní a zavádzaní. A ktorí majú z projektu logický strach. Tu je asi aj odpoveď, ako vyzerá dnešná novinárčina, k čomu sú tí ľudia vedení a možno aj to, prečo zomreli Ján a Martina. Čo je ale už asi na dlhšiu a hlbšiu analýzu.

Paralelne sa ľudia neponúkajúci nič, ale vychádzajúci z danej komunity ako osobnosti, ktorým sa vytvárajú umelé kariéry, dostávajú do éteru bezproblémovo. Zachádza to až tak, že jeden z nich, ktorý sa javí ako najväčší favorit, je premietaný v miestnej nemocnici dookola a to bez zvuku. V mojich publikáciách to spájam so spôsobmi vymývania mozgov a podsúvania osobností v najväčších diktatúrach(použil som paralelu Severnej Kórey), kde by sa za to určite tiež nemuseli hanbiť. Myslím, že až takéto porovnávanie je v danom prípade skutočne namieste. Jednoducho sa tu až primitívnym spôsobom vytvárajú umelé osobnosti z ničoho a odstraňujú a odstreľujú ľudia, ktorí teda majú zjavne čo ponúknuť a je to hmatateľné a nepopierateľné. 

Veci sa diali samozrejme aj okolo futbalu potom, čo som naznačil sled udalostí a navrhol skúšku. Mizli kluby z éteru, robilo sa možné aj nemožné, aby som ostal vyobrazený ako niekto neakceptovateľný. Jednoducho moja likvidácia začala spájať miestne vplyvnejšie kruhy, ktoré to začali brať ako dôležitú súčasť ich práce a postupne sa to prelievalo a prelieva do celospoločenského fungovania. Jednopotlivé udalosti by asi veľa nepovedali, postupným zhrnutím to ale ukázať viem.


Ignorácia a hranie na slepú babu jediná zbraň v tejto oblasti

Asi takto vyzeralo obdobie po voľbách a takto nejako sa tu veci riešili a zakrývali. Pripomínam, že ignorancia v rámci tohto projektu je jedinou zbraňou na jeho zastavenie. Tak, ako v servise či v športe sa ma nedalo za určitých okolností zastaviť ináč, ako fyzickou šikanou, napádaním a klamaním. Následným nepúšťaním do činnosti a inými vecami, ktoré nakoniec skončili až v likvidácii súkromia. V rámci tejto veci je teda ignorancia a vyhýbanie sa debatám tou najlepšou zbraňou, ktorá funguje a na ktorú sa dnes hrá a ide to z vyššej politiky. No a samozrejme zneužíva to, že v danej oblasti je momentálne spoločným cieľom moja likvidácia a fungujem teraz ako cieľ potrebnej nenávisti. 

V diskusii so mnou nemá žiaden politik a ani odborník šancu a moje slová si jednoducho obhájim. Málokedy poviem a použijem niečo, čo by som nemal kryté faktami, činmi a inými vecami, ktoré moje slová potvrdzujú. V tom je sila sveta poctivej tvorby hodnôt a preto je projekt v takom stave akom je. Tu sa ťažko zavádza a veci sú objektívne viditeľné. Na čom je dnešná politická a odborná verejnosť postavená od podlahy a v čom jedinom je dnes dobrá. Moja likvidácia je v jej záujme a cez takýto mechanizmus sa to následne využíva a zneužíva.

Od toho všetkého sa odvíja aj to, čo sa dialo tesne pred a počas koronakrízy. Situácia je taká, že si ľudia na mne môžu dovoľovať čokoľvek a v takejto komunite to bude prijímané ako dobrý skutok. V podstate čokoľvek by som dnes robil a urobil, aj tak sa to v takomto prostredí otočí a ja budem diskreditovaný a vysmievaný. Čo som už relatívne poznal, ono to nie je niečo nezvyčajné a nevidím to prvýkrát. Ibaže už ma to až tak neprekvapuje a takto to viem registrovať a asi o tom aj z nadhľadu vravieť v súvislostiach. Povolebné obdobie je asi dobrým na ukázanie fungovania tohto mechanizmu.

Samozrejme s niekým fungovať musím, niečo robiť musím a potrebujem a nedá sa od ľudí utekať len preto, aby som neostal zlým. V dokumentárnych filmoch som sa snažil ukázať stav politiky cez jednotlivých politických lídrov, rozbor ich skúseností, slov a činov. Ktorí teda vytvárajú osobnostný spoločenský strop. To, v akom stave sa ako osoba teraz v mojej komunite vzhľadom na dané veci a súvislosti nachádzam a čo sa okolo mňa deje, sa budem snažiť naznačiť cez činy ľudí, ktorí mi v predvolebnom období pomáhali a ktorí sú asi tí poslední, čo by sa z danej komunity zapájali do takto formovaných spoločenských štruktúr. Nenávisť v okolí a jej vlna je tu ale tak silné, že im možno ani nič iné niekedy neostáva. Čím ich ale nechcem ospravedlňovať, skôr ukázať objektívny stav vecí.


Tesne pred koronou a prvý s prívržencov

Už v predkoronovom období bol jeden z mojich "prívržencov" jasne v likvidácii môjho súkromia a jedným z jeho podporovateľov v zahraničí. Mal som mladú priateľku, ktorá mi dokázala pomôcť a v podstate po dlhom čase som mal priateľku vôbec. Vzhľadom na situáciu doma to nebolo jednoduché a tento vzťah mi v mnohom pomohol už minulé leto. Viacmenej ma postavil na nohy. Kým sa do toho nezačali obúvať ľudia z môjho okolia a on bol jedným z nich. Treba povedať, že toto bol jediný vzťah, ktorý v mojom prípade v tomto čase nejako fungoval a bol pre mňa pozitívom, kým sa vákuum a určitá izolovanosť od domácich vplyvov nerozplynuli. Snažil som sa o to aj v mojom meste, avšak tam mi jednoducho pomôcť nevedeli, dievčatá a ich rodiny by si to zjavne v takejto komunite pri takomto likvidovanom článku zlízli a nemal som šancu. Prípadne hranie sa so mnou mohli využívať na vytváranie si iných vzťahov, čo už bolo tiež hrozbou, ktorej som musel čeliť. Tým, že som doma slúžil na vytváranie vzťahov, ako to naznačím neskôr, tam bola cesta skutočne zarúbaná. Čo je však horšie, prevalilo sa to aj mimo domova a nebolo to prvýkrát, čo teda opisujem v iných publikáciách. 

Prívrženec sa v povolebnom období odrazu stal mojim neprívržencom podľa hesla, ak to nepôjde cez teba, využije sa kamarátstvo na vstup do novoformovaných spoločenských štruktúr cez typy osobností, ktorých kroky som opisoval. A počas zimy som si to už všímal a išlo o evidentné a niekedy možno až drastické spôsoby a kroky. Niečo naznačovala už minulosť, avšak teraz to rozpútal pekelným spôsobom, keď na to teda mal najmenšiu šancu. Motivácie sú rôzne, tie sa v mojej komunite pri článku, ktorý sa snažil ukázať objektívny obraz viackrát, samozrejme nájdu. A treba povedať, že zaujímavými krokmi sa dostával aj do kolektívu v rámci svojej práce, čo tiež nie je na zahodenie.

Stalo sa jednoducho to, že si moju priateľku dokázal niečim získať. Stretol sa s ňou v súkromí a ona sa správala skutočne čudne. Mohlo byť za tým množstvo vecí a mladé dievča sa možno chcelo aj nejako zahrať, pričom hra zachádzala do zaujímavých dimenzií. A netreba pripomínať, že veci, ktoré sa dejú a diali na moju adresu v mojom prostredí, len nahrávajú na takúto možnú diskreditáciu a pomáhajú pri rozoštvaní vzťahu, ak to niekto chce. Mladé dievča už na mieste videlo môj boj s miestnymi hoteliérmi a to, že som sa im nemienil podvoliť a v žiadnom prípade nenechal tam šikanovať. A on k tomu zrejme doniesol moju situáciu doma a už bol mix likvidácie namieste. 

Každopádne pokračovalo to tým, že po nejakom čase jej vypisoval čudné a asi až sprosté správy jeho kolega, ktorý mal kontakt práve od neho. A vzťah nakoniec skončil tak, že začala chodiť z jeho ďalším kolegom, ktorý jej podľa jej slov tiež začal písať cez internet. Ja som si to, že niečo v môj neprospech robí, samozrejme časom všímal, aj keď mal skutočne množstvo iných problémov a riešil už šikanu v práci. Jednoducho dlho mi nedochádzalo, že sa niečo také robí a utužujú vzťahy. Len to človek ťažko vie ukázať a musí trpieť hranie sa a podpásovky, keď si získa nejakú dôveru dievčaťa. Preto po uvedomení si všetkého som neskôr začal robiť nejaké nahrávky, ktoré potvrdzujú takýto sled udalostí. Bolo jasné, že sa časom a po zničení vzťahu bude zo mňa robiť sprostého, čo je teda bežná vec po takýchto akciách. A hlavne nešlo ani tak o rozchod, bolo potrebné sa so mnou hrať a bez toho by takéto veci nemali zmysel. Boli v tom samozrejme aj iní Slováci a korene to malo až v lete, avšak môj prívrženec vehementne tlačil a robil všetko pre rozoštvanie ma s mojou priateľkou, čo bolo zrejmé.


Motivácie a Slováci v zahraničí.. uff

Keby som sa pozrel na motivácie, tak tie mohli byť samozrejme rôzne. Zaujímavá je susedská prepojenosť s najväčším ašpirantom na primátora v našom meste. Ale mohla to byť aj obyčajná závisť a to, že v rámci komunity je odstavenie niekoho cez vzťahy skutočne znakom veľkého hrdinstva. Takto nejako to vo vzťahoch funguje a je to myslím spojené aj s vysokým alkoholizmom v našej oblasti. Ten človek bol celú zimu počas robenia takýchto vecí úplne v liehu a nebola šanca ho zastaviť. Išiel to robiť a robil to doslova ako zmyslov zbavený a ako niekto, pre koho je takýto cieľ niečim veľmi dôležitým a pri najmenšej šanci sa toho chytal. Treba aj povedať, že išlo o dievča, ktoré mi pomáhalo a bola tam vysoká pravdepodobnosť, že pri nej sa aj športová skúška uskutoční bez akýchkoľvek problémov. Doma toto vidieť mnohí určite nechceli a tento vzťah ma skutočne dával na nohy.

Každopádne časom sa dajú hodnotiť aj iné veci po takýchto likvidáciách prichádzajú rôzne veci na ich zakrývanie. Jednou je pomoc zo strany opačného pohlavia, čo sa dialo už pri protagonistoch športovej likvidácie. Veci som opisoval skôr a rôznymi kanálmi a ľudia niečo také môžu vidieť ako ohrozovanie ich fungovania a toho, kto to robí, snažia sa nejako zachraňovať a ukazovať v dobrom svetle. Nemusí to nič znamenať, avšak medzi Slovákmi v zahraničí si môj prívrženec okamžite nachádza priateľku a teraz ukazujú na jeho romantickú povahu cez sociálne siete. Takto nejako zvláštne toto celé funguje. Moja otvorenosť do istej miery ukázala na to, že fungovanie Slovákov v zahraničí má veľmi často takýto podtext a takúto povahu. Šikany niekoho, takýmto presadzovaním sa, následným zakrývaním tejto podstaty. A keď to poviete, samozrejme sú tlaky na odstránenie toho, kto o šikane takto vraví. A podpore tých, ktorí to konajú. Pre potreby vyzerať dôveryhodnejšie a spochybňovať takúto kritiku a asi aj veľmi silné slová. Išiel som s tým pomaly vonku a opisoval túto vec viacerými spôsobmi. Môžem sa samozrejme mýliť, ale opäť to zaváňa tým, že vzťahy vznikajú na základe záchrany nášho spôsobu fungovania a potom, ako zakrývame niekedy až brutálne spôsoby. 


Šikana a úžera v slovenskej mentalite hlboko zakorenená

Nechcem sa dotýkať našej mentality, ale s našou poddajnou povahou skutočne často súvisia takéto činy medzi nami a nevidel som to ani zďaleka prvýkrát. Len toto bolo veľké sústo a dialo sa to v dôležitom období, pričom to viem vo veľkej miere preukázať. Šikana a úžera je v našom národe hlboko zakorenená, je u nás veľmi častým javom. Samozrejme ja hľadám a riešim už jej zdroje, ale v reálnom živote, kde by sme tieto veci nejako izolovali, je tomu tak. No a treba pripomenúť, že paralelná udalosť na chate, ktorú opisujem v servise, mala tiež znaky "slovenského úžerníckeho tanga". Dávam to za chybu manažérom, ktorí na to mali vzhľadom na súvislosti dohliadnuť a to riešiť, ale skutočne išlo o konkurenčný boj medzi Slovákmi, ktorým keď dáš možnosť, robia presne toto.

Túto chúlostivú vec uzavriem tým, že išlo bezpochyby aj o chybu mojej priateľky a celého vzťahu. Že si samozrejme uvedomujem, že nie som prvý a ani posledný, komu sa to stalo. U mladých dievčat to však takto funguje a to, že si podrážaním mojich nôh, ktoré mohli byť zo začiatku iba nejakou nevinnou hrou, získavajú priazeň ľudí v okolí a na tom sa tvoria vzťahy, mladí nepoznajú. Išlo o prirodzené fungovanie staršej generácie z mojej oblasti, čo som teda v mojich končinách už skutočne videl a zažil. Mladé dievča sa do toho vtiahne a takto nejako sa vedia budovať vzťahy v práci a spoločnosti vo všeobecnosti. Odrazu zistí, že týmto spôsobom má množstvo pekne usmievavých kamarátov, ktorí vtedy hýria spokojnosťou a nejak tak sa tieto likvidácie robia. Jednoducho ju do toho ľudia z našich končín, ktorí sú vekovo aj starší odo mňa, jednoznačne ťahali a vehementne to podporovali. Môj prívrženec bol v celej tejto zvláštnej veci asi aj najsilnejším motorom. Aj keď tie súvislosti boli širšie.

Úžera a šikana niekoho je skutočne tou najbežnejšou cestou vzniku vzťahov a fungovania spoločnosti v našich končinách. Je to v kombinácii s alkoholizmom asi základný problém národa, čo je teda môj pevný dlhodobý názor a skutočne mám ho ako obhájiť. Toto som videl v dolných poschodiach dnešných hierarchií a hľadám na to samozrejme zdroje, ktoré sú teda v tých horných. Logika je ale pevná a jasná, niet vlastne o nej pochýb. Fungujeme na ubližovaní jeden druhému. Bez šikany a úžery nie sme schopní robiť prakticky nič a je to základná podstata našich dnešných komunít.

 

Farmárska revue a ďalší dvaja prívrženci

Koronové obdobie a priamo farmársku skúsenosť som už stihol zaznamenať v tretej časti Odbornej argumentácie pod názvom Hon na čarodejnice. Kde som mimochodom zachytil už aj predošlú skúsenosť bez poznania zaujímavých dôsledkov a tvorby nových vzťahov, ktoré sa samozrejme ukazovali a ukazujú neskôr. Preto len v skratke. 

Za snahu o pomoc v takejto ťažšej chvíli a období mojim rodákom a ponúknutie práce som dostal poriadne vynadané a bol označený za veľkého škodcu miestnej komunity. Čo sa vlastne tiež dialo dlhodobo a nebolo to prvýkrát. Stále sa to takto poprekrúcalo. Hlavne keď som im mal možnosť a aj pomáhal bez nejakého nároku na odmenu. To bolo urobené v podaní ďalšieho predvolebného prívrženca. Prvú príležitosť využil na to, aby vytváral okolo mňa nejaký konflikt, ktorý mu pomáhal dostávať sa medzi miestnych. Konflikt, ktorý ale zobral prácu iným a on si ním získaval miesto v komunite. Neuveriteľné, ale v princípe je to tak.

Na brigáde sa ďalší predvolebný prívrženec a jeden z blízkych podporovateľov zmohol na vytváranie môjho obraz úchyláka a niekoho nebezpečného pre dievčatá. Boli s nami mladé dievčatá a túto situáciu využil na takúto vec, ktorou samozrejme len hľadal spôsoby na vytváranie vzťahov nielen s nimi, ale aj s inými chlapcami, ktorí sa brigády zúčastnili. V oboch prípadoch ma použili ako obeť a kopaním do mňa si vytvárali vzťahy v okolí. Na šikane niekoho, na kom sa to môže, si vytvárali cesty k iným. Zaujímavé je, že aj tieto veci sa nediali prvýkrát a išlo len o pokračovanie, pričom pri takých dievčatách stojí za zmienku to, že na zahraničných hoteloch som bol často považovaný za gentlemana storočia. Niekde dokonca o mne tak písali v knihách a to by sa dalo tiež asi overiť. V domácich podmienkach sa potrebovalo do niekoho kopať, bola možnosť to robiť viackrát na mne s tým, že sa zdalo a zdá, že už sa nemôžem brániť. A tu som bol kolektívnymi akciami vyobrazovaný ako nebezpečný úchylák. Videl som to a všímal si už predtým. Teraz som však začal chápať prečo a myslím si, že na inom by sa tí ľudia nevedia spájať a niečo také pomáha v ich schopnostiach nadväzovať vzťahy. Len potrebujú obeť, niekomu ubližovať a do niekoho kopať. 

Samozrejme sa nič nedialo, moje správanie bolo prirodzené a často vlastne len uvoľňovalo atmosféru v práci. Len teraz som to vnímal v čistom stave a dával si pozor čo hovorím, alebo čo robím. Išlo sa to však robiť ešte predtým, akoby som niečo vôbec povedal. Išla sa mi dávať lekcia zo správania a takto si ľudia obhajovali samých seba. Jeho správanie k tým dievčatám bolo v skutočnosti ako k nejakému tovaru, čo bolo podobné ako pri mojom prívržencovi zo zimy a z toho, akým spôsobom sa správali k vtedajšej mojej priateľke cez jeho kolegov. Neuveriteľné, avšak v oboch prípadoch som bol za sprostého ja. K tomu za nebezpečného pre dievčatá, čo potrebovali dostať do éteru, pomáhalo im to vytvárať vzťahy. A hlavne bez takého niečoho by sa tí ľudia nevedeli asi ani rozprávať navzájom.


Odpútanie sa od drog vedie k prirodzeným reakciám

Moje odpútanie sa od akýchkoľvek drog má jednu z dôsledkov byť prirodzene aktívny v týchto veciach. Nemal som šancu to akokoľvek zmeniť. Moje správanie bolo a bude prirodzené, to určite nezmením. Samozrejme hlavne na základe rešpektu. Je to ako udržanie si zdravého rozumu a hovorenia toho, čo človek v danom momente potrebuje povedať a robiť. Pre udržanie si zdravého rozumu a logicky aj pre možnosť posúvať projekt. Bolo to potrebné pre fungovanie tejto komunity a neexistovali absolútne žiadne zábrany. Až čistý stav mi to pomáha teraz opisovať. Pred rokmi sa to robilo pri hýrivejšom spôsobe života a tam ak sa chce, dokáže sa narafičiť hocičo. Teraz sa síce opäť veľmi chcelo, len som to už raz videl a spozoroval, nepochyboval už o tom, že sa to bežne robí.

Zaujímavé na tomto prípade bolo aj to, že doma pred odchodom na brigádu sme sa o takýchto veciach chlapsky bavili a robili si srandičky. Ako to bežne býva. Môj prívrženec sa dokonca hneval, keď som sa zamýšľal neisť s nimi na tú brigádu. Po príchode na miesto sa všetko obrátilo a už sa do mňa kopalo a hľadalo dôvody, aby som zostal sprostým. Čokoľvek by som robil, skončilo by to v rámci tejto komunity takto. V podstate som sa už nemal a nemám ako brániť. V mojom meste sa aj takýmito morálnymi likvidáciami doslova odstraňujú a likvidujú ľudia úplne bežne a je to teda najčastejší spôsob na vytváranie miestnych štruktúr. Mal som s tým dlhodobé skúsenosti a skutočne sa to dialo od mojej mladosti, čo teda opisujem inde. Tu sa ľudia dokážu dodnes vraždiť a likvidovať cez intrigy a doslova cez to, čo povie sused. Žijú vo vzájomnom strachu jeden z druhého takto vyzerá aj to, aké osobnosti sa hlásia dnes do politiky a na akých princípoch vyrastali. Hlavne ako sa správajú teraz, čo je teda objektom ukázania v politických aktivitách. Je to začarovaný kruh, ktorý sa však takto dá rozoznať.


Druhá časť revue

Druhá časť tejto brigády, ktorá súvisela už priamo so zberom jabĺk, bola robená v kolektíve s mojimi dvoma prívržencami a predvolebnými podporovateľmi, ktorí ma využívali na takéto veci, ako som práve opísal. Plus ďalšieho člena, ktorý bol bratom jedného z nich. Pri kombinácii s tým, čo a ako sa dialo v mojej oblasti bolo zrejmé, že to bude len ďalšia naháňačka dôvodov a príležitostí, ako priniesť domov požadovanú a potrebnú správu a tom, že niekto, koho táto komunita ničila a likvidovala bezprecedentným spôsobom, je skutočne nepríčetný. Je to niečo, čo sa momentálne robí a všetko sa tomu podriaďuje. Na takýchto veciach sa vytvárajú dnešné vzťahy a pokúša budovať budúcnosť mesta. Čo teda tentokrát môže masovo vraždiť a je to potrebné vopred dokázať a ukázať.

Brigády sa zúčastnilo viacero ľudí z môjho mesta, medzi nimi aj člen blízkej rodiny prívrženca, ktorý mi "pomáhal" s mojou priateľkou v rámci poslednej predkoronovej zimy a pri šikane na chate. Veci som už predtým trochu opísal publikácii v rámci časti Hon na čarodejnice a v rámci mesta sa obrana pred ukázaním momentálneho zrkadla šíri bezprecedentnou rýchlosťou a nepochybujem, že došla aj tam. Nakoniec som to naznačoval už aj v blogoch predtým. Naháňačku som teda šípil a už ju dlhodobo zažíval, takže len sa to potvrdzovalo. Tomu sa jednoducho v takomto prostredí už nevyhnem. Jedinou šancou by bolo, že by som nerobil skutočne nič. Čo sa ale pri mojom postavení nedá a nejako sa živiť musím, teraz som inej cesty ani nemal.

Naháňačka začínala hlúpym a až primitívnym spôsobom cez jedlo, ktoré som robil spoločne s jedným z prívržencov. Toho som sa pre potreby kľudu vzdal, lebo po týždni som začínal chodiť domov s tým, čo zase mám urobiť alebo neurobiť, aby som sa vyhol nejakým náznakom o vyčítanie, aký som nezodpovedný a ako nič nerobím. A začínalo dochádzať k vyvolávaným hádkam. Nakoniec som nemal nárok ani na jedlo, ktoré sme si zaobstarali doma a napriek tomu a s vyššími nákladmi som si varil sám. To ale samozrejme nestačilo. Po asi troch týždňoch som už nedostatočne upratoval. Realita bola taká, že som základné veci robil asi 2x viac ako by si to vyžadovalo vzhľadom na náš počet ľudí. K tomu som musel pucovať moje auto, ktoré bolo špinavé kvôli tomu, že tam jeden z prívržencov vylial jedlo. Na ktoré som teda nakoniec nemal ani nárok. Jeden tieto veci vyrábal, druhý ho v tom podporoval a vysmievali sa. Asi tak primitívne to často vyzerá. Kde vy sa môžete aj roztrhať, nič s tým neurobíte. Dostávajú podporu zvonku a jednoducho ste odkázaný na ich hranie sa a to, čo si v danom momente vymyslia. A hľadajú spôsoby na akési vydieranie. Takéto až banálne veci opisujem preto, aby som priblížil spôsoby takýchto vecí vo výrobných vzťahoch. Je to časté napríklad v servise a nejako takto sa snažili aj kolegovia na chate vytvárať dojem, že som menej robil. Aj keď štatistiky hovorili asi podobné veci, ako tu. Cieľ je niekoho označiť za zlého, potom ten pocit umelo vytvárať a na tom spájať. Znie to paranoidne, ale v rámci výrobných vzťahov sa toto pri šikane rieši veľmi často.


Zázraky a spájanie protipólov, ktoré vie šikana priniesť

Zaujímavé je asi skôr ukázať, aké ďalšie zázraky spôsobuje taká šikana niekoho v kolektíve. Moji dvaja prívrženci sa rok predtým na tej istej brigáde skutočne nevedeli zniesť. Akonáhle tí istí ľudia mali nejaký objekt, kde mali dovolené vybíjať si svoju životnú frustráciu alebo zlosť, už z nich bol dobre funkčný tím. A možno zaujímavejšie je ešte to, že jeden z nich mal priateľky z mojej širšej rodiny, ktoré boli neskôr v komunite osočované, ohovárané a považované za hocičo. V podstate niektoré boli z svojim spôsobom doslova vyintrigované a možno aj z takýchto dôvodov sa tu rozpadali rodiny. A tie veci som počul aj od neho. Teda od niekoho, komu ich prítomnosť pomáhala. Pri poslednej z nich bol ich vekový rozdiel asi taký, ako pri mladých dievčatách, ktoré som tak veľmi na predzbere, teda prvej časti tejto brigády, ohrozoval. Svojou otvorenosťou, rečami a asi zjavne normálnym správaním, ktoré je tu označované za nebezpečný spoločenský jav. Takto sa dokázali spojiť aj také obrovské protipóly, ako je milovník mladých dievčat a veľký bojovník za ich "práva" a za to, aby neboli ohrozovaní "nebezpečnými rečami starších"

Aj takéto zázraky a spájania sa takýchto osobnostných protipólov, dokáže taká šikana prinášať a niekoho spájať. Treba asi pripomenúť, že ak som ja bol odkázaný na miestnu komunitu a potreboval pomôcť, tak si tu zo ma robili trhací kalendár a využívali vlastne len na to, čo opisujem. Ak by mi nejaké dievča mohlo a pomohlo, ako tomu napríklad bolo v zahraničí pri určitom vákuu od vplyvov a čo som teda potreboval, tak by asi dopadla tak, ako sa zaobchádzalo s tými, ktorí tu prinášali nejakú prirodzenú harmóniu. A tak je komunita odkázaná len na úžeru, šikanu, klamstvá a robenie zla jeden druhému. Čo som si teda mal zlíznuť ja a týmto spôsobom sa vlastne bránim ich zvykom a tradíciám. Toto je asi tiež zaujímavým záverom takejto skúsenosti, ktorú je treba povedať v širších súvislostiach.


Napriek všetkému, výsledky práce to prináša stále

Počas pobytu z toho teda boli logicky nejaké hádky, ktoré na čas ukľudnili situáciu, ale tomu sa už zabrániť nedalo. Iba tie to na chvíľu ukľudnili a kolegovci sa trochu pribrzdili. Prežil som to, nič iné som v podstate neočakával, ale stojí to asi za opísanie. Ale keďže ja pri každej situácii ukazujem radšej na výsledky práce, aj tu sa dá môj prístup vidieť. Výsledky práce opäť spojené s tým, že sa nenechám za žiadnych okolností vydierať a brzdiť sa takýmito vecami. Boli sme rozdelení do štvorčlenných tímov a moji traja kumpáni si vybrali kamaráta, s ktorým to zo začiatku vyzeralo, že budú prevyšovať iných. Boli s nami aj ženy a staršie osoby, takže takí mladíci pri takejto jednoduchej a fyzickej činnosti by ich za určitých okolností mali prevyšovať. Dokonca si chceli vydobiť za to vyššiu odmenu, avšak na to museli mať aj vyššiu výkonnosť. Ja som bol v tíme so starším pánom a jedným chlapcom, ktorý na začiatku teda nevyzeral najlepšie. Vyzeralo to tak, že budeme patriť k najslabším. Ten chlapec vyšiel z kapitalistických výrobných vzťahov v mojom meste a bol zjavne v pomykove. To znamená, že vyzeral ako objekt šikany niekde inde a ukľudniť sa to chce trochu času. Ale po dvoch alebo troch týždňoch sme to už valcovali a boli ťahúňmi my. Výkony vyzerali presne opačne, ako by mnohí na začiatku čakali. Čo by sa dalo retrospektívne asi tiež preukázať. Aj to prilievalo olej do ohňa, napätie aj preto stúpalo. Tu je možná šikana a následné rozladenie pri stúpajúcej nervozite aj rôznymi spôsobmi, keďže nemáte v rukách nielen jedlo, ale ani spánok. V podstate sa diali rôzne veci, ktoré už približovať nebudem. Určité výkony a výsledky pri mojom projekte asi aj teraz stoja za zmienku.

Vyústilo to dokonca do toho, že si moji kolegovia v čase frustrácie začali vytvárať iné čísla výkonov, ako v skutočnosti boli. Tieto veci som akosi už z profesionálnej deformácie sledoval a mne neunikli. Keďže to do istej miery degradovalo môj tím, navrhol som skúšku a chcel trochu ukázať, ako fungujú mladíci priamo na mojej dedine, čo je už teda trochu verejným tajomstvom. V podstate som to chcel aj preto, lebo presne takto fungovali cez futbal. Najlepšie im to išlo vtedy, keď si z niekoho strieľajú.

Navrhol som poza ich chrbát skúšku pre overenie, či mali v daný deň takýto výkon, keďže bolo zrejmé, že nie. Čo im však kolegovia povedali a išli ich zachraňovať pred mojimi orlími očami a už asi aj dosť veľkou naštvanosťou pred zvykmi v mojom okolí. Takto sme v jedno poobedie spolu spravili asi rekord, keď naša efektivita záhadne vysoko stúpla. Dokazovanie, že im škodím a ubližujem ich komunite ukazovaním reality, bolo teda dobrou a tou správnou motiváciou. Presne ako v opisovanom športovom príspevku. Aj tam ich vedeli motivovať len takéto veci po predošlých klamstvách, ktoré sú však viac preukázateľné a evidentné. Náš tím to nevydržal, lebo starší pán logicky nestíhal, ale asi takto sme vytvárali lepší spoločný výkon(zlepšili sme to o tretinu bežného času). Trvalo to u kolegov asi len deň, motivácia rýchlo opadla, ale aspoň takto. Tu sa samozrejme dá hovoriť o pozitívnej veci, aj keď som chcel ukázať spôsob, ako mladí u nás fungujú a k čomu sú od mladosti miestnymi "osobnosťami" vedení. 


Porovnanie so stavbou

Pri takto vytváranom výsledku práce a určitom zvýšení produktivity mojim pôsobením sa tu dá urobiť porovnanie so stavbou, ktorú opisujem v paralelnom príspevku. Tam sa urobil môj výsledok práce asi vďaka tomu, že partia zdržiavala a chcela si vydobiť vyššiu odmenu. Popri takomto fungovaní samozrejme vznikala nervozita a šikana medzi nimi a ja som si to mal tiež zlíznuť, len som sa tomu vyhol. No a tu sa tiež chcela vydobiť vyššia odmena, ale akýmsi čestnejším spôsobom. Len moje skúsenosti a už všeobecne bežná prax, že aj s navonok slabšími a považovanými za neschopnejších v rámci kapitalistických výrobných vzťahov, viem veci posúvať do najvyšších levelov. Pracovitosťou,  elimináciou šikany a často vákuovým prostredím od kapitalistických vplyvov. Čo vlastne platilo aj pri stavbe. Tu sa to ukázalo tiež a to asi stojí za povšimnutie. Každopádne mojou snahou je ukázať dôsledky celkovej komunitnej šikany na mňa a to, kde sa to celé dostalo a akým spôsobom sa to robí. 

Je to neuveriteľné, ale jednotlivec v takomto kráteri pokrytectva, šikany, prekrúcania a podvodov zostane dementom, hoci by spravil hocičo a chcel sa konfliktom vyhnúť. Jednoducho veci sa dostali do takého levelu, čo nie je prvýkrát a teraz nechcem, aby to ušlo. Ak som ako osoba v nemilosti miestnej komunity a sú rôzne motivácie na moje odstránenie, už nemám šancu a táto mašinéria zla ma znesie zo sveta. V akejkoľvek činnosti a ide do až do neuveriteľných levelov, ktoré sa už asi dejú teraz. A hrozí, že prvá zdôvodnená alternatíva k úžerníckym režimom sa zastaví na takomto vale zloby, nenávisti, prekrúcania, šikany a podlosti. Keby som sa teda už nevedel brániť a veci nepredvídal, čo robím týmto spôsobom. Iný asi neexistuje a verím, že viac pridávať netreba.



Podstata veci

Podstatou veci je ukázať, akým spôsobom sa ľudia šikanou voči niekomu dostávajú do spoločenských štruktúr a ako vyzerá ich formovanie cez osobnosti systému a režimu. Nie poctivá práca, poctivý výstup a poctivý prístup, ale práve šikana a úžera voči niekomu sú cestou k prežívaniu a fungovaniu v rámci kapitalistických výrobných vzťahov a kapitalistického úžerníckeho režimu vo všeobecnosti. Pričom moje postavenie, súvislosti okolo projektu a celá jeho história pomáha zo mňa urobiť veľmi vhodný a potrebný objekt týchto vecí, čo takto môžem postupne ukazovať. Každopádne ide poväčšine o preukázateľné veci a toto je situácia, do ktorej som sa postupne dostával a kde sa momentálne nachádzam. Za robenie takéhoto projektu, keď na mňa odborníci nemajú a musia sa mi vyhýbať, objektívne sa obávam toho, čo a aké činy na mne či rodine budú ďalej nasledovať. Asi tak nejako sa teraz cítim a toto je dôsledok poctivého prístupu v rámci dnešného úžerníckeho a zločineckého režimu. Ktorý teda má našťastie objektívne výsledky práce, cez čo viem túto tému ukázať v takejto dôkaznej forme.  

Niekedy skutočne ide až o banálne veci, ale takto nejako funguje morálna a spoločenská likvidácia a spoločenské vraždy dneška vo všeobecnosti. Slováci sme národ, kde sa úžera a šikana na prežívanie využívajú v obrovskej miere, k čomu prispieva aj alkoholizmus a iné neduhy. Nebojím sa to povedať, mám to asi dobre zdôvodnené, ide o náš hlavný problém. S týmto nateraz túto tému ukončím a verím, že moje slová sú už posledným príspevkom dostatočne zdôvodnené.