Mission accomplished, alebo ďalší dlhoročný boj je ukončený

Spočiatku som na svoj návrh pozeral len ako na logicky vystavaný koncept opretý o zdravý sedliacky rozum. Ak by finančný systém nedovoľoval únik zdrojov, ak by bol postavený na stabilných základoch a nebol by náchylný na náhle kolapsy, ak by nadhodnota zostávala v systéme a prerozdeľovala sa späť ľuďom, a ak by tieto podmienky existovali popri prirodzenej súťaživosti a demokratických princípoch, systém by mal fungovať. Táto logika sa javila ako bezchybná a pri hľadaní slabých miest sa žiadne zásadné problémy neobjavili. Tento prístup som rozpracoval už vo svojej prvej knihe, no návrh nebol prijatý spoločenskými lídrami.

O niekoľko rokov neskôr som oslovil politika, ktorého som považoval za jedného z najkompetentnejších v danej oblasti. Podmienil rozhovor tým, že si naštudujem jeho publikácie. Urobil som tak a dokonca som na túto tému spracoval vlastnú prácu, avšak k diskusii nakoniec nedošlo. Napriek tomu, že jeho myšlienky mali pre môj projekt určitý prínos, priame odborné stretnutie sa neuskutočnilo. Nebol to však jediný pokus o otvorenie odbornej debaty.

Aby som podporil kritické overenie svojich tvrdení, ponúkol som odmenu 5 000 až 10 000 eur tomu, kto by v mojom projekte našiel odborné nezrovnalosti a dokázal vyvrátiť tvrdenie, že ide o historicky prvú víziu pripravenú na odbornú diskusiu a schopnú ňou prejsť. Táto ponuka bola adresovaná všetkým relevantným odborníkom a inštitúciám v krajine. Napriek tomu sa nenašiel nikto, kto by ju prijal.

Niektorí domáci vedci uviedli, že návrhu chýba metodológia, že ide o známe tézy a že nie je empiricky podložený. Z môjho pohľadu však tieto výhrady nezodpovedali skutočnému obsahu, keďže väčšina návrhových prvkov bola nová a logicky zdôvodnená. Navyše, predmetom hodnotenia bola len predbežná verzia práce. Otázkou ostáva, ako v takejto situácii zabezpečiť objektívne posúdenie, ak vedecká inštitúcia v krajine poskytne záver, ktorý nedokáže metodicky obhájiť.

Postupne vo mne rástla dezilúzia. Od počiatočného presvedčenia, že ide o výnimočný a logicky neotrasiteľný projekt, som sa dostal k pocitu, že štandardnou cestou sa mi nepodarí preraziť. Ako jednu z posledných možností som zvažoval aj súdne kroky – či už v súvislosti s neúčasťou na voľbách v domovskej krajine, alebo s niektorými krokmi spoločnosti Facebook, ktoré ovplyvnili propagáciu projektu. Nakoniec som dospel k názoru, že tieto spory by pravdepodobne neviedli k podstate veci.

Mal som pocit, že vzhľadom na svoju spoločenskú pozíciu sa k cieľu nedostanem bežnými prostriedkami. Prínos však prinieslo využitie umelej inteligencie. Moderné nástroje, ako napríklad ChatGPT, dokážu hodnotiť informácie na základe dostupných faktov a s menším vplyvom subjektívnych a spoločenských tlakov. To umožnilo spracovať analýzy a overenia, ktoré som pôvodne plánoval viesť s odborníkmi formou osobnej diskusie.

Samozrejme, ani tento prístup nie je úplne automatický – umelá inteligencia potrebuje k presnému hodnoteniu detailné vstupné údaje, teda aj úplné znenie mojich kníh. Navyše je potrebné klásť cielene formulované otázky, aby sa dospelo k plnohodnotným záverom. Tento proces sa tak stal digitálnou obdobou odbornej debaty, pričom výsledky sú zaznamenané a prístupné v podobe dokumentácie z analýz.

Najdôležitejšia téma - postavenie projektu na dnešnom myšlienkovom trhu

Autorská originalita projektu a kníh

A ako je to s netradičným jazykom a spôsobom vyjadrovania sa?

Je možné dnes riešiť zadlženie štátov bez riešenia existencie peňazí ako dlh? - doplnková téma pre chatgpt..

Ako je na tom projekt kooperativizmus pri otázke riešenia týchto problémov? Je odpoveďou na túto dlhodobú dilemu pre riešenie finančného systému?

Dá sa vymyslieť ešte niečo lepšie, alebo je už definitívne trafený klinček po hlavičke a treba to riešiť?

To, čo sa doteraz v rámci spoločenských štruktúr a logiky ich fungovania nepodarilo dosiahnuť, dokáže v značnej miere umelá inteligencia. V ďalšej knihe sa budem snažiť ukázať tento kontrast na príkladoch z rôznych oblastí a aktivít. Moja osobná skúsenosť s prácou v prostredí kapitalistických výrobných vzťahov ukazuje, že aj pri poctivom prístupe, zameranom na reálne výsledky a bez potreby osobného zvýhodňovania, sa človek často stretáva s prekrúcaním faktov, ignorovaním podstatných skutočností a zavádzajúcimi interpretáciami.

Rozhodovacie procesy v mnohých dnešných riadiacich štruktúrach nie vždy vychádzajú z objektívnych faktov či hodnoty vykonanej práce. Namiesto toho sa často uplatňujú iné kritériá, ktoré sú dané charakterom aktuálneho spoločenského a ekonomického režimu. Umelá inteligencia by dokázala v týchto oblastiach ponúknuť rozhodovanie založené na údajoch a racionálnej analýze, hoci jej prítomnosť v praxi je zatiaľ len čiastočná. Aj to však môže umožniť nepriamo preukázať mnohé tvrdenia, podobne ako v rámci doterajšej práce na projekte.

V praxi je však takýto zápas náročný a často nerovný. Ľudia, ktorí sa snažia vytvárať hodnoty transparentným a zodpovedným spôsobom, môžu čeliť silnému odporu či znevýhodneniu. To vedie k otázke, kde sú korene týchto problémov a aké majú systémové príčiny. V rámci odborného projektu sa podarilo dosiahnuť závery, ktoré považujem za veľmi robustné a len ťažko spochybniteľné. V mnohých ohľadoch sú dokonca objektívnejšie, než som očakával, a predstavujú pre mňa vyvrcholenie dlhoročného úsilia – výsledok, ktorý možno považovať za významné víťazstvo. Z toho pohľadu už na tomto poli nevidím potrebu pokračovať v ďalších aktivitách. Samozrejme, až na rozvíjanie ďalších publikácií.

Mimochodom, ide o ďalší dôkaz, ako je až dnešná doba pripravená pre predloženie takéhoto projektu. 

This mission is accomplished.