Športová činnosť

07.10.2020

Kolektívna šikana, ktorú idem rozobrať cez túto činnosť, sa diala v rámci mojej oblasti a rodnom meste. Je to jednou z činností, kde je potrebná skúška a preto budú veci dopĺňané. Každopádne sa už dajú vyvodzovať asi objektívne závery a fakty by mali stačiť na to, že sa tu niečo dialo a niečo bolo robené umelo v neprospech mňa ako osoby. A neskôr asi aj s politickým podtextom a pozadím. Bol som jednoducho objektom šikany miestnej komunity a cez túto činnosť je to vidieť veľmi dobre.

Tejto športovej činnosti som sa v mladosti venoval na najvyššej úrovni a boli tam dokonca záblesky toho, aby som sa tým aj živil. Úlohu zohrávalo viacero faktorov a myslím, že vo veľkej miere zahrali úlohu turbulencie v rodine v dôležitých časoch, ktoré ovplyvňovali aj moje možnosti fungovania v rozpoložení, ktoré by mi pomohlo rozvíjať túto činnosť. A tie súviseli s úžerníckym režimom a tým, že si miestnu úžeru, ktorá je dôsledok celého pyramídoveho mechanizmu, zlízala vo veľkej miere aj moja rodina. Čo ale opisujem v širších súvislostiach inde.

Jednoducho povedané, bol som hráčom z vyšších súťaží a prestal som s touto činnosťou v relatívne mladom veku. Zo Slovenska som musel v podstate utekať za zárobkom ako nejaký novodobý vyhnanec a nemal tu možnosť v daných časoch fungovať. A keďže som sa neuchytil v športe hneď, prestal som s tým. Paradoxne vtedy, keď som mal možnosť skúsiť si to ešte aspoň v druhej lige, avšak moje kroky už smerovali do zahraničia, odkiaľ som mal priateľku a kde som si vedel zarobiť. V dorasteneckých časoch som mal v určitých momentoch určite reprezentačnú formu a bol blízko nominácii a hraniu na majstrovstvách sveta 16-ročných. Bolo to v čase, keď sme v rodnom meste hrali ešte druhú ligu a postupovali do tej prvej, pričom v tomto kroku som neskôr pomáhal starším rovesníkom. To znamená, že išlo skutočne o nomináciu z výkonnosti a prevyšovania rovesníkov, keďže často sa tam brali hráči z rôznych klubov v najvyššej súťaži pre zaplnenie kolónky mena klubu. Reprezentačných trénerov som dokázal zaujať aj v staršom doraste v prvej lige, čo ukazovali cez články v nejakých novinách potom, ako sa chodili na nás pozerať. Tam paradoxne, keď sa niečo také stalo a zaujal som, do týždňa sa zmenila moja pozícia v tíme a ja odrazu napriek skvelému výkonu nasledujúci zápas sedel na lavičke. A keďže som v rámci tejto úrovne na nej sedel skutočne málokedy a to v dvoch rozličných kluboch, túto vec som si zapamätal a ide asi o objektívne zistiteľný jav. Vtedy som nechápal čo sa okolo mňa dialo, aj keď cítil nespravodlivé konanie. Dnes mi je jasné, že to bola súčasť dlhodobej úžery a akéhosi nespravodlivého komunitného jednania voči rodine, ktorú opisujem v čo najširších súvislostiach v rámci mojich publikácií. Pri náznakoch nejakého úspechu alebo výsledku bolo takto jednané viackrát a preto je takéto zhrnutie dôležité. 

V tom čase som už však tak nedominoval a nevedel si spojiť môj súkromný život s výkonmi na ihrisku. Kde to teda chcelo nejaké zmeny, ktoré som pochopil až pri rozvíjaní tohto projektu v rámci posledných rokov. Aj keď treba hneď pripomenúť, že len nejakými alternatívnymi krokmi. Každopádne v mladosti som sa tejto činnosti venoval na tej najvyššej úrovni a to určite nezabudnete. A najlepším som sa dokázal priblížiť za určitých okolností ešte aj v mužských kategóriách, kde som to teda už skutočne nerobil najsvedomitejšie a podmienky na to na Slovensku skutočne nemal.

K činnosti som sa po tomto konci vracal sporadicky na dedinskej úrovni, avšak to už bolo doslova rekreačne a často sprevádzané hýrivým spôsobom života. Niekedy to boli doslova roky, keď som to nerobil a to zanechá nejaké dôsledky na možnosť zapájania sa. Avšak takúto činnosť nezabudnete, lebo to sa nedá a viete sa k nej vrátiť. Je to síce náročnejšie ako napríklad pri servise, kde sa snažím ukázať podobné veci a podobným spôsobom ako v tejto činnosti či aktivite. Tu však hovorím už len o nižších súťažiach, kde moje nadobudnuté schopnosti z mladosti bezpochyby postačujú. Počas dlhého obdobia išlo dokonca o jedinú činnosť, do ktorej som sa v domácich podmienkach pri životnom štýle robenia sezón v zahraničí zapájal. Až do času, keď som začal mojim dedinčanom akosi zjavne vadiť a oni ma aj z tejto činnosti začínali vyháňať. Začalo to v čase, keď som mával nejaké problémy vonku v robotách, sprevádzané ťažším obdobím v súkromí. A presne vtedy, keď sa diali veci okolo stavebných skúseností, ktoré opisujem v paralelnom príspevku.

Priznám sa, vtedy mi to až tak nevadilo a nemalo to na mňa nejaké negatívne dôsledky. Akurát, že som to videl a vnímal, lebo šikanu a princípy jej fungovania som už vnímal vo viacerých oblastiach, čo je teda objektívne zistiteľný fakt. Miestni k tomu asi aj potrebovali obeť, v zásade niekomu napľuť do tváre a vysmiať a ja som bol dobrým a obhájiteľným objektom z viacerých pohľadov. Fungovanie na princípe šikany obete potrebuje a v mojom prípade to z viacerých pohľadov prinášalo veľké pozitíva.

Stalo sa to k tomu tesne potom, ako prišli nejaké konflikty s kamarátmi z detstva, ktoré nasledovali potom, čo som prakticky už podvedome začal vidieť do súvislostí medzi spôsobmi riadenia, konfliktmi v tímoch, a hlavne ekonomickými výsledkami. Teda do toho, čo ma priviedlo k zdôvodnenej alternatíve. Moje sebavedomie sa vtedy napriek tomu, že som bol pre spoločnosť neúspešný človek, výrazne zvýšilo. Začal som vidieť do mnohých mojich problémov aj v minulosti a vnútorne si omnoho viac dôverovať. Celá táto situácia postupne preosiala moje vzťahy. Ako sebavedomý človek, ktorý prestal hýriť, piť a správať sa podľa toho, čo okolie chcelo a na čo bolo zvyknuté, začal som paradoxne mávať veľké problémy vo vzťahoch a udržaním sa v kolektívoch. 

Začali ma napĺňať nejaké veci, ktoré vyplnili môj duchovný a profesijný život a mnoho ľudí ma takého odmietalo. Takto som sa im nepáčil. A takéto preosiatie malo bezpochyby vplyvy aj na vtedajšiu situáciu a veci, ktoré sa diali v rámci tejto aktivity. Opisujem to v mojich publikáciách. Mnoho vecí je dnes skutočne rôznym spôsobom a možno nepriamo preukázateľných. Komunita v tom čase riešila svoje potreby šikany na mne, čo som teda vnímal a videl do toho a dnes to viem relatívne dobre ukázať. Futbal bol jednou z aktivít, kde to bolo v domácich podmienkach vidieť asi najlepšie. Išlo však o súvis mnohých vecí a tie sa vzájomne podporovali.

Veci sa neskôr posunuli a ja som po rokoch začal riešiť projekt v teoretickej podobe. To sa dostalo medzi miestnych a bol to asi hlavný dôvod, že sa vytvorila atmosféra, ktorá mi umožnila túto činnosť po rokoch opäť vykonávať. A v dôležitých časoch, keď som veľa študoval, nasáva a triedil informácie, mi takéto aktívnejšie športovanie veľmi pomáhalo. Trénoval som aspoň raz týždenne aj počas prác v Rakúsku a jednoducho mi to dávalo veľa. Návrat bol však zložitejší, v nových podmienkach(úplne čistý od návykových látok z dôvodu riešenia projektu), a postupne som si na to zvykal a hľadal spôsoby, ako to zlepšiť. Návrat bol taký, že som hral jednoducho slabo. Paradoxne však toto bolo jediné obdobie, keď som v rámci tohto dedinského kolektívu nevadil. Tím pri mojich slabých výkonoch však paradoxne šľapal fantasticky. Počas môjho pôsobenia na ihrisku mali skóre za jeden a pol roka asi 16:2. Čo mohlo mať viacero dôvodov. Bol som však skutočne tým slabším článkom na ihrisku, avšak opäť rešpektovaný a nevadil som. Čo navonok asi aj ospravedlňovali môj vyhadzov a nepustenie na ihrisko pred rokmi, keďže to miestni obhajovali aj tým, že už nestíham. Len to riešili tak, že ma na to ihrisko nepustili, lebo tam som dokazoval niečo iné. Teraz ma púšťali a akceptovali, lenže som hral individuálne slabo. Zaujímavý paradox, ale v rámci dedinských nižších súťaží je takéto niečo možné.

Časom som sa teda dokázal zlepšovať a ja som to dokázal cez súkromie a to už začínalo byť paradoxne problémom. Riešil som to alternatívnym spôsobom, keďže miestni by ma k ničomu, čo by mne vyhovovalo, nepustili. Skôr sa snažili zo mňa robiť nejakého panáka, ktorý bude prijímať ich pohľad na svet a bude sa správať podľa želaní iných. V podstate ak má byť človek v takýchto oblastiach akceptovaný, musí sa stať akýmsi väzňom komunity. Čo mne teda nevyhovovalo, nebola to cesta k riešeniu projektu a takto som sa postupne stával menej akceptovaným. Ibaže s tým, že som si tie výkony rapídne zlepšoval. V mojom prípade to inak možné skutočne nebolo, čo som teda opisoval v publikáciách. Z pohľadu dedinčanov, ktorí toto robili, išlo pri mojom pustení do tejto činnosti skôr o pokrytecké zakrývanie toho, čo sa na mne dialo predtým a na čo som im ako osoba slúžil. 

Vo vzťahoch s dievčatami, ktoré by mi mohli pomôcť tak na ihrisku ako aj pri riešení projektu, som od domácej komunity v podstate dostal akurát to, že nielen že som na to nemal šancu v podmienkach môjho mesta, ale dokázali to rozrývať aj pri každej možnosti mimo tejto komunity v zahraničí. Preto to v mojom prípade bolo možné iba akýmsi alternatívnym spôsobom a takto sa dostať do možnosti rozvíjať a zlepšovať aj túto športovú činnosť, ktorú som skutočne zanechal prakticky ako veľmi mladý. 

Moje zlepšovanie výkonov však nebolo niečo, čo rodákov nadchlo a bolo postupne sprevádzané zvyšujúcou sa šikanou. Stále viac a viac som vadil. Mal som dokonca motiváciu v podobe postupu do vyššej súťaže a skutočne ma to určitý čas chytalo a napĺňalo. Čím som však bol a tom lepšie po individuálnej stránke, tým to bolo vlastne horšie. Začínala sa opätovná naháňačka na moju osobu, ktorá bola sprevádzaná pokrikmi po ihrisku a ďalšími absurdnosťami. 

Dedinčania mi k tomu mohli v určitom momente v mojom predvolebnom období a štádiu veľmi ublížiť, čo mohlo prinášať množstvo pozitívnej energie pre kolektív, ktorý na šikane voči iným fungoval. Miestni si mohli pri mojich politických ambíciách získavať ľudí z okolia. Vyhadzov a kolektívna akcia, na ktorej sa dedinčania opäť spojili, sa udiala práve v takomto zaujímavom čase. Presne rok pred voľbami a tesne potom, ako som zverejnil dokumentárne filmy s prvým pokusom o zdôvodnenie. Avšak paradoxne aj v takom, keď som na tom bol z pohľadu výkonnosti na tom bezpochyby najlepšie za posledné roky. Vzhľadom na možnosť trénovania v zahraničí pred príchodom domov a v už relatívne zabehnutom procese vo zvyšovaní výkonnosti, aj keď trochu alternatívnym spôsobom. 

Prvým dôvodom bolo to, že robím v kolektíve konflikty. Zaujímavé je však to, že počas začínania a vznikania tejto šikany, ktorá sa diala a stupňovala viac ako rok, som na všetko upozorňoval a hovoril, že sa tieto veci diali a k tomu pri mojom zlepšenom výkone môžu narastať. Mal som to odpozorované zo servisu a tu to fungovalo rovnako. Nemýlil som sa, len som nepredpokladal, že až tak ďaleko moji rodáci a v takom dôležitom čase zájdu. Druhou výhovorkou a dôvodom potom bola moja výkonnosť, čo však tiež nebola pravda a to je snahou ukázať v rámci dodatočných skúšok. Každopádne išlo o vymýšľané dôvody a miestni sa v klamstvách nevedeli nejako ani sami zhodnúť. 

Takáto forma osobnej diskreditácie cez túto činnosť však nebola u mňa v rámci rodného mesta prvýkrát. Niečo sa stalo už v mladosti pri odchode z miestneho ligového dorastu a malo to presne tie isté znaky kolektívnej podlosti, ktorej sa tu mladí zjavne učia. Učia sa s niekým hrať, niekoho šikanovať a takto obhajovať samých seba. A treba pripomenúť, že túto predvolebnú akciu si obhajpvali aj touto udalosťou v mladosti, čo je bežná prax pri takýchto veciach. Ukazovať, že šikanovaný článok mal problémy aj inde. Takéto veci opisujem v každej aktivite a je to súčasť pri rozbore tejto problematiky. Samozrejme aj to, že realita je rôznym spôsobom preukázateľná.

Takéto niečo je bežná prax pokryteckej ideologickej oblasti, čo potrvdzuje aj paralelná skúsenosť zo servisu, ktorá mala podobné kolektívne znaky. Pritom sa udiala na inej strane Európy, avšak s podobným ideologickým pôdorysom, kde sa to vlastne už akosi prelialo. No a jedinou šancou na ukázanie týchto vecí je podrobný rozbor dôvodov, faktov a súvislostí. 

Treba povedať, že v dávnej minulosti v rámci športu boli skutočne obdobia, keď som bol na ihrisku veľmi konfliktným. O čom by tu vedeli aj mnohí rozprávať. Od času, keď som riešil projekt a uvedomoval si mnohé súvislosti, k tomu som to robil bez akýchkoľvek návykových látok, sa moja konfliktnosť znížila možno aj stonásobne. Vzhľadom na moju zanietenosť pri snahe postúpiť a teda nejakom športovom cieli, sa v rámci jedného zápasu nejaká hádka našla a zlízol som si to. Avšak aj to len naznačovalo, že sa niečo hľadalo a išlo o podlosť, ktorá bola teda len pokračovaním dávnej minulosti. Avšak tentokrát mi táto podlosť, na ktorej moja komunita fungovala veľmi ublížila a preto som sa rozhodol to nenechať a opísať súvislosti v publikácii Príbeh otroka. Samozrejme s navrhovaním overenia poslednej otázky, či som to ešte na tejto úrovni nejako vedel zvládať. Ktorá teda mala nejaké zaujímavé dôsledky.

Aj keď sa snažím opisovať jednotlivý prípad v rámci dedinského klubu, celá táto záležitosť má samozrejme širšie súvislosti. A myslím, že môžem bezproblémovo napísať, že išlo o dlhodobejšie veci, ktoré sa diali na rodine. Diali sa teda aj cez šport, lebo sme športovo založení a aktívne sme sa tejto činnosti venovali. Otec bol napríklad v pozícii šéfa klubu v rodnom meste(opisovaná predvolebná akcia sa udiala v rámci dedinskej časti mesta a v dedinskom klube), avšak pri náznaku najväčšieho úspechu v jeho histórii, keď bol akurát počas jeho šéfovania položený jeho základný kameň, bol z pozície hneď odvolaný. O niekoľko rokov o prácu v rámci firmy, ktorá bola hlavným sponzorom úplne prišiel, čo vytváralo veľmi turbulentné obdobie v rodine, ktoré ovplyvňovalo aj moje možnosti nejako sa uchytiť v dôležitom období. Keď som zaujal ešte pri senioroch a viacero trénerov malo o mňa záujem(klub postupujúci do druhej ligy, ale niečo sa črtalo aj v Rakúsku v klube, ktorý mal ambície postúpiť do druhej ligy), bolo to práve v období, keď som brigádou a priateľkou v zahraničí dokázal odbúrať stres, ktorému som bol vystavený doma a veľkú zásluhu na ňom mali udalosti práve v mojom meste súvisiace s rodinou a zvláštnymi vecami, ktoré sa na jej adresu diali. Tých vecí bolo teda viacero a diali sa dlhodobejšie na rodine. Mali podobný priebeh s možnosťou ukázania cez výsledky a zhrnutie vie ukázať spôsoby konania tejto nevyhnutnej aktivity na fungovanie ideologických komunít. Šikana a úžera voči niekomu je nevyhnutnou časťou, ktorá vie spájať a krátkodobo prinášať energiu,

Môj predvolebný vyhadzov sa udial v čase, keď som na tom z výkonnostného hľadiska bol najlepšie za posledných mnoho rokov, keď som relatívne ukončil teoretické zdôvodňovanie projektu(projektom sa situácia trochu ukľudnila) a ľudia ma vlastne z pohľadu práce na projekte, ktorý som riešil a bol zjavne niečím novým a minimálne netradičným, už nepotrebovali. Skúška sa vzhľadom na to, že nepôsobím doma a asi rôzne iné zaujímavosti a sprievodné javy, stále neuskutočnila. Pričom ide o trochu zložitejšiu záležitosť, ako napríklad pri servise, o čo sa snažím tiež. Avšak doterajšie skutočnosti po mojom podrobnom opísaní tejto veci jasne naznačujú, že to skutočne funguje na komunitnom princípe. Urobí sa podraz a potom spoločne ututláva. Zaujímavé sprievodné javy a výška absurdnosti toho, čo si miestni dovolili, súvisia v mojom prípade asi aj s náboženskou ideológiou, na ktorej je miestna komunita postavená a ktorej som sa ja vzdal. Bez čoho by som nemohol riešiť projekt. 

No a samozrejme vzhľadom na to, že futbal je vysoko kolektívna činnosť, v ktorej hrajú pri výsledkoch úlohu mnohé okolnosti(pripomínam len to, že moje slabé výkony v určitých podmienkach znamenali paradoxne dobré výsledky), úlohou skúšky je ukázať skôr to, že som to na takejto úrovni ešte stíhal a že bol platným hráčom. To, čo sa deje okolo mňa, nemôžem ovplyvniť a zjavne sa tu dejú zaujímavé veci, ktoré môžu spôsobovať určité dôsledky. Takto to nejako funguje a to treba pripomenúť. Odkedy som miestnym pri začínaní šikany pri zlepšených individuálnych výkonoch povedal, aké výsledky boli pri mojom pôsobení na ihrisku, odvtedy sa to samozrejme menilo a už to neplatilo. Ale z minulosti sa dá vyčítať, že som kolektívy aj v tejto činnosti, keď som to robil aktívnejšie, neustále posúval vpred. A to či som vedel byť ťahúňom, alebo iba pracantom v rámci kolektívu. Môj prístup fungoval a posúval veci aj tu. Bolo to v rámci oboch ligových dorastov, pričom po mojom odchode išiel kolektív môjho mesta, ktorému som akosi zvláštne škodil a vedel mi dať polená pod nohy aj pri odchode na vysokú školu, výkonnostne nižšie. Ten, do ktorého som prišiel, zase výkonnostne vyššie. A bolo to aj v seniorskom futbale, keď som sa tomu venoval serióznejšie. Po ukázaní toho, čo teraz sledujem a chcem ukázať, je to vzhľadom na mnohé okolnosti už menej merateľná veličina. Snahou bude ukázať, že môj individuálny výkon viem skutočne zvýšiť a že danú úroveň ešte zvládam. Mám nahraný zápas, keď som bol, bez tréningu a iných vecí, ktoré ho zlepšili. Možnosť niečoho takého zohrali aj náhody, ale ide o jedinú možnosť moje slová overiť. Snažím sa teda ukázať, ako som na tom bol v čase, keď miestni urobili tento podraz. No a pripomínam, že skúšku som už neplánoval a myslel som si, že mám k dispozícii videá z minulosti, kde budem vedieť tieto veci definitíve ukázať. Po jej navrhnutí sa spustilo množstvo zaujímavých vecí a asi aj to pomáha v odkrývaní, na akých princípoch sa mladí v mojom rodisku učia fungovať a ako sa tu formuje spoločnosť. Asi aj to je potrebné. Do tejto veci sa zapája zrejme široké okolie, ktoré má rôzne motivácie spojené a vyhýbať sa veciam je niekedy zložitejšie.

Celá vec sa ukončila teraz tým, že som počas koronakrízy v čase, keď bol klub nefunkčný z dôvodu odchodu po navrhnutí mojej skúšky, navrhol to, že dedinský kolektív, v rámci ktorého sa táto vec udiala a ktorý bol v tom čase stále nefunkčný, budem trénovať. Ako dôvod som uviedol, že som v danom kolektíve dokázal spolupracovať s každým a to aj vtedy, keď sa mne nedarilo, pričom som to podriaďoval kolektívnym výsledkom, ktoré sa takýmto zvláštnym spôsobom generovali. Schopnosť spolupracovať s každým je moja najväčšia devíza, cez ktorú odkrývam jednotlivé aktivity a výsledky. A v tomto príklade je to samozrejme vidieť skvelo, asi až fantasticky. Logicky to pochopené nebolo a išlo o ďalší dôvod na výsmech niekoho a niečo, čo môže miestnych spojiť a motivovať. Veci sa asi do dvoch dní zorganizovali tak, aby tomu tak bolo. Kým som to ja robil s tým, že som chcel zapojiť každého a vzhľadom na predložené schopnosti by som s tým problém nemal, moja prítomnosť v novovytváranom kolektíve by už zjavne vadila. V podstate pokračovanie potvrdzovania, že som škodca a vadím miestnym. Akýsi pokračujúci proces, ktorý miestnych drží pri živote a motivuje ich. Je to v podstate základný stavebný kameň komunity, z ktorej pochádzam. Do čoho sú samozrejme mnohí stiahnutí nevedome a pridávajú sa v dobrom úmysle. Ale šikana niekoho a nenávisť voči niekomu je jej základným pilierom a v mojom príbehu je to vidieť skutočne jednoznačne a vo viacerých aktivitách.

Treba dodať aj to, že ako je to aj pri iných veciach, kde boli zapájaní ľudia doslova fungujúci na ideológii, aj tu sa dá hovoriť o určitých šarlatánskych tendenciách niekoho, kto mal vo veciach ruky a bol neustále pri riešeniach týchto zaujímavých dlhodobých procesov. To som opisoval v iných publikáciách, ale aj toto bolo dlhodobou súčasťou celého tohto komunitného procesu. Tu išlo zrejme o kombináciu takýchto vecí, ktoré sa pri potrebe ospravedlnenia dopĺňali a spájali sa na nachádzaní spoločného cieľa. V zásade platí, že čím vyššie spájanie sa s nadpozemskými silami a takáto interpretácia javov, tým väčšia tendencia k fungovaniu na princípoch šikany, alebo spájaniu ľudí na nenávisti. Toto platí v každej činnosti, ktorú opisujem a viacmenej je to jedno zo základných pravidiel. 


Podstata veci


Podstatou veci v tomto prípade je to, že v rámci mojej oblasti sa dokázalo ma diskreditovať, vyhnať, označiť za nejakého škodcu komunity a zakrývať podvody aj v činnosti, ktorú som robil na omnoho vyššej úrovni. Robilo sa to vo viacerých fázach a viacerými spôsobmi. Asi základným výsledkom v tomto prípade je to, že ako niekto, kto bol na tom individuálne slabšie, miestnym som nevadil. Akonáhle som dokázal byť na ihrisku lepším a platnejším ako mnohí iní, už som v kolektíve vadil a narobili sa umelé konflikty, cez ktoré som bol označený za škodcu. Na umelo vytvárané konflikty som pritom vopred upozorňoval a poukazoval, že niečo také sa v prípade zlepšovania mojich výkonov, čo som vedel predpokladať, môže diať a stupňovať. Dôležité je teda to, že som za určitých okolností na tejto úrovni dokázal ísť vyššie, alebo byť konkurencieschopný s inými, čo som chcel naznačiť aj cez minulosť. Problémom samozrejme je aj to, že doma nie som a činnosti sa dlhodobo nevenoval, preto opisujem veci v súvislostiach a všetko nasvedčuje, že za podvodom, ktorý sa udial tesne pred mojou politickou kandidatúrou, bolo množstvo ľudí z okolia. A dá sa predpokladať, že ide o komunitnú záležitosť. V kolektíve som niekomu s najväčšou pravdepodobnosťou vadil, čo naznačujú skoršie, ako aj neskoršie udalosti. Mojim vyhadzovom sa ukľudňovala atmosféra, možno vytváral nejaký umelý líder(paralela s umelými víťazmi režimu, ktorú som vysvetľoval v Odbornej argumentácii), pričom moje zlepšovanie individuálneho príspevku pre kolektív vytváralo paradoxne dusnú a napätú atmosféru. Ľudia si mojou morálnou likvidáciou, keďže asi ináč sa táto akcia ani nazvať nedala, mohli získať mnoho ľudí a osobností z okolia. Či už z pohľadu svetskej, ako aj duchovnej moci. V dôsledku kombinácie týchto motivácií dochádzalo k šikane a mocenské dôvody, ktoré v tomto prípade hrali úlohu z mnohých pohľadov nielen v rámci nejakého športového kolektívu, sú najčastejšie základným  dôvodom, prečo sa v praxi koná. Túto činnosť samozrejme dopĺňam inými, ktoré vlastne potvrdzujú to, čo sa v danej oblasti dlhodobo dialo a ako som bol podvodmi a asi aj zásahmi do súkromia, odstraňovaný zo spoločnosti. Išlo však o dlhodobú záležitosť, diala sa aj roky predtým a tento spôsob morálnej likvidácie a diskreditácie je v oblasti bežný. Najčastejšie takéto veci držia komunitu pri živote.